Dnes mám zvláštny deň

Ležím na priváte. Hudba mi tu hraje z notebooku. Prevraciam sa a neviem, čo robiť. Taká nečinorodá nálada ma pochytila, že sa mi nič nechce. Otvoril som si odbornú knižku, že akože vzdelávať sa treba. Zvládol som jednu kapitolku a poslal ju k ostatným. Ani na grišemovku som nemal chuť. Tá pošla už po prečíní pár riadkov. Nuž tá prvá na tom bola relatívne lepšie. Poobede som si bol zahrať hokejbal, samozrejme že som po ňom mŕtvy. Po izbe mám rozvešané prepotené ošatenstvo z tohto športového zápolenia. Mal by som si upratať. Mal by som robiť niečo užitočné, len sa mi akosi nechce. Prevalil som san a brucho a ťukám tu do notebooku. Paľo šiel spať, tak už ani nemám s kým četovať. Prebrázdil som všetky svoje obľúbené webstránky, dokonca aj dva tri krát. Ale nič ma z toho nebaví. Toto ťukanie a sebavyjadrenie ma zvláštne upokojuje. Aspoň niečo som vytvoril.