Niekedy ma prekvapuje, ako rýchlo ste zbaliteľné, baby. Stačí neutíchajúca pozornosť atraktívneho potenciálneho partnera a podlamujú sa vám nohy viac než by mali. Sladké reči, tu pootvoriť dvere, zavolať na bike. Prejaviť sa ako galantný. Možno večera, alebo len prechádzka. „Máš krásne oči!“ Aké je to jednoduché, chytiť novú obeť do starých sietí. S úžasom sledujem pár majstrov v mojom okolí, stále tá istá pesnička. Veľká dávka pozornosti, primeraná dávka alkoholu, sladko znejúce komplimenty. Prítmie izby, najlepšie osvetlené romantickými sviečkami, hlboké pohľady, empatický a citlivý chlap, skrátka ťažko odolať. Možno ponúkne jemnú nič neznamenajúcu, takú kamarátsku masáž. Vieme to na vás pekne zahrať. Ráno pusa na líco. Jedna noc stačí. A možno nie, s lepším kusom možno potiahnuť aj pár týždňov, možno i dva tri mesiace. Netreba sa stratiť z dohľadu aj ostatné. Treba ostať in, nezadaný.
Život ala don Juan, každá a predsa žiadna. Koľko sa to dá vydržať? Dá sa investovať sa do takýchto vzťahov a nestratiť niečo so seba? Tuposť a plytkosť v duši sa odrazí vo väčšom hurhaji navonok. Viac akcií, viac diskoték. Musí sa žiť. Prázdnota žerie vnútro, až nemožno potlačiť hlas „Aj ja chcem byť milovaný!“ A možno sa ho podarí potlačiť, rezignovať, unavený neveriť v iný život. „Bude ma mať rada kvôli prachom a to nechcem.“ A tak znovu dokola to isté.
Čo mi tu chýba? Pomalosť krokov rastu. Prepletanie sa dvoch osudov. Dnes sa to nenosí. To čo sa nosí, sa mne do vzťahov nehodí. Ako však rozoznať prevlek bravúrneho majstra. Pozor čas hrá proti nemu. Chce všetko rýchlo a hneď, vezmi si svoj čas milá obeť, bude ti mocnou zbraňou. Možno.
