Ostatní sa chystali aspoň na očum do sadu Janka Kráľa. Koncertom dýchala celá dusná atmosféra mesta. A ja v nej mierne ignorantsky očakávajúci svoj malý message in the bottle - uvidím ho aj bez lístka?
Nie celkom fanúškovsky som si pred velekoncertom šiel nakúpiť pár vecí do Bavmaksu. Žhavú atmosféru tu žiaľ vytvárali celkom iné príčiny ako vo zvyšku mesta. Zahraničnej spoločnosti sa na Bajkalskej podarilo vytvoriť jeden veľký skleník. Dôkaz plantážnického prístupu Rakúšanov. Ich domáce štandardy o teplote ovzdušia na pracovisku ostali spoľahlivo za hranicami európskej 15ky. U nás by ste klimatizáciu hľadali márne. Zamestnanci sa potia v rovnošatách, sem tam odpadne nejaký zákazník (ako nás oboznámila predavačka), hlavne, že účty za elektrinu zbytočne nestúpajú. Môj utopický message in the bottle pre zodpovedného pracovníka do čiernej skrinky prianí a sťažností si zrejme skôr prečíta bezdomovec, ktorý ho nájde v smetiaku, než ten pre koho bol určený.
Po nákupoch prichádzam k miestu zasľúbenému hudbe. Dokonale nažhavený zo skleníkového efektu sa pridávam k nadšencom na novovybudovanej rampe pri štadióne. Jediné miesto s výhľadom zadara.
O to väčšia pohoda, priam festivalová atmoška. Ľudia sedia na obrubníkoch, alebo i rozvalení v parku. Predkapela pohotovo mastí.
Prichádza Sting. Klasika, pohodka, proste fajn. Prechádzam sa s drahou, „Ešte túto si vypočujme,“ letný večer, mierne pofukujúci vánok. Už nie som zapotený, nemám nočnú, nemusím sa variť do skončenia smeny. Užívam si tlačenicu, aby som uvidel vzdialené pódium. Namiesto Stinga si niekoľkokrát odfotím hlavy párika predo mnou a potom z diaľky aj jeho.
Spokojný odchádzam. Krásny letný zážitok. Zajtra si v biznis centre pustím klímu, zapnem Stinga z cédéčka. Z kanclu pozriem na Bavmaks s rozžhavenou strechou. Na chrbáte ma zamrazí studený vánok. Z úvah ma vytrhne kolegyňa: „Vypínam to, je tu kosa.“ Cvak.
