Na moje prekvapenie bolo mesto plné ľudí. Žilo sa v kaviarňach a na uliciach, vďaka sponzorom bežal zaujímavý program.
Piatočné večerné mesto spríjemňovala fiesta. „My utekáme za breakdancermi“ vravela mi sestra, keď sme sa stretli ponevierajúc sa uličkami starého mesta. „My zase ideme na tú indickú tanečnicu.“ Na moje prekvapenie bolo mesto plné ľudí. Žilo sa v kaviarňach a na uliciach, vďaka sponzorom bežal zaujímavý program. Napríklad egyptská brušná tanečnica, ktorá bola dosť dobrá, „mala uvoľnené boky,“ ako mi objasnila Miška. Nemohol som nesúhlasiť.
V sobotu sme sa s Palim rozhodli ísť pozrieť divokú vodu. Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v Čuňove. Hrádzou na bicykli, čo ma pekne vyšťavilo. V areáli vodných športov bola príjemná atmosféra. Akurát sa začínali štafety. Naozaj som netušil, že aj na divokej vode chodia štafety. Hliadky to áno, ale štafeta?
Keď Stacherová predávala pomyslený kolík Slafkovskému, ten sa osviežil eskimákom. Zaujímavým zjavom boli Japonci na kajakoch, plavili sa vcelku fajn. Okrem spomínaných tu bola celá slovenská špička.
Po závodoch ste sa pokojne mohli zraziť s Martikánom či Hochschornerovcami. Vodáctvo je ešte takým ľudovým športom, skrátka, nekuká tu na vás ochranka, že čo akože chcete? Voľnú atmosféru dokresľovali pretekári, ktorí na konci skákali premety do vody.
Dali sme si posledný dúšok vody a poďho domov.
Večer sme zašli do multimegakina na „Match point“, film Woodyho Allena. No odhliadnuc od toho, že príbehy o nevere veľmi nemusím, ale Scarlett Johansson bola naozaj zvodná i keď sa jej to veľmi nevyplatilo. Určite sa oplatí vidieť, aj keď zápletka má mierne povedané bizarné vyústenie.
Nedeľa ráno. Derby je derby a tak sme sa vybrali na futbal. Vraj šláger. Petržalka si však so Slovanom poradila už za jeden polčas. To nezvládali slovanistickí fanúšikovia. Pokriky „A já ajá vy k….i trajá“ a iné ľudové múdrosti zaznievali so železnou pravidelnosťou po verdiktoch rozhodcu. Je pravda, že neodpískal ruku a podľa mňa i faul v šestnástke,
no Petržalka mala celkovo viac z hry.
Cez prestávku som sa vo svojom modrom tričku s logom H5N1 predieral sektorom domácich fanúšikov. „Ty Slovanista, čo ty sa sem…“ častoval ma nadávkami nabudený päťdesiatnik. Nuž som sa otočil a ukázal mu moje logo na tričku. „No dobre tak ty nie si Slovanista, ale ostatní sú aj tak…“ a húdol si ďalej svoje.
Najväčšie divadlo ale predviedli fanúšikovia. Keď Slovan nie a nie nič zahrať, vytrhávali stoličky a hádzali ich na ihrisko. Hádzali dymovnice, v čom im však konkurovali aj domáci.
Slovanisti vytiahli transparent proti TV Joj, domáci zasa proti majiteľovi, ktorý chce na mieste štadióna postaviť hotel. Zaujímavú hru hrali kukláči. Najprv nabehli do sektora Slovanistov a nič. Potom bu bu bu, rozdali pár rán obuškami a rozdelili tábor hostí na dve skupiny. Za to si samozrejme vyslúžili skandovanie o povolaní svojich matiek. No a potom 10 minút pred koncom odišli kukláči zo sektora fanúšikov. Tí samozrejme nelenili a začali vytrhávať ďalšie stoličky a hádzať ich na plochu. Potom to nášmu zboru akosi došlo a opäť napochodoval a urobil poriadok.
Samozrejme to som so záľubou sledoval, ale futbal sa hral ďalej. No za stavu 4:1 nebolo o čom. Ako som sa ale dozvedel na zástavke cestou domov, vonku chytí Petržalka päťku. To som teda zvedavý.
Po výbornom grilovanom mäsku na obed nasledoval posledný bod víkendového programu. Aulandia. Kadejakou povesťou opradený zábavný vodný park. Poviem vám je to vynikajúce. Hovorím samozrejme o časti „Spa“, čiže kúpeľoch. Niekoľko druhov sáun. To je skrátka mňam. K tomu sme ešte mali masáž a akýsi zábal. Keď mi masér mačkal chrbát, najradšej by som mu povedal, nech ide niekam, ale tá úľava po zábale. Ľudkovia, ja som lietal.
A potom ešte tobogan. Veríte tomu, že som bol prvýkrát v živote až teraz na tobogáne? Skvelá jazda. Jedine jedlo z bufetu mi tam nechutilo. Dokonale vysaunavaný som ako znovuzrodený pre nový pracovný týždeň.
Toto sa mi prihodilo v našom hlavnom meste cez tento víkend. Inšpirácia pre tých, čo sa v Bratislave nudia.
