Keď som nad ňou hĺbal, postupne sa mi začínal vybavovať jej zmysel. Medzi riadkami skrýva odkaz na samostatnosť. Zvláštne, vedel by som vám povedať, čo to znamená byť samostatný a zodpovedný a určite to aj pekne vyrozprávať. Pre mňa charakteristické by bolo, že by som vám určite vedel povedať, kde robíte chybu a prečo vám život nefunguje ako chcete. V poslednom čase, ale nejako strácam svoju „bohorovnú“ istotu v tom, ktoré veci sú správne a ktoré nie. Bol som zástancom absolútnej pravdy, čo je dobré a správne a čo nie. Badám však, že z tohto svojho piedestálu vševedúcnosti akosi ustupujem. Dokonca začínam mať pocit, že ľuďom, ktorý z neho neustále šíria do sveta svoju pravdu, niečo uniklo.
Najhoršie ale je, že mi tieto moje bývalé istoty pretekajú pomedzi prsty a mám pocit, že boli len mojou ilúziou, ktorou som sa bránil životu. Istota môjho bývalého pohľadu na život bola takou, akú mi vštepili moji drahí i menej drahí, ktorí ma vychovali, vzdelali a naučili nahliadať na svet. Dá sa to nazvať aj kognitívne, povedzme že rozumové nahliadanie na svet. Do tejto dimenzie sa však nedá zaradiť, ako vnímam svet teraz. Pokojné šliapanie do pedálov s vyprázdnenou hlavou, iba tak robenie fotografií, na ktorých nič nezarobím, prevážanie sa krajinou v aute len tak pre pôžitok. Príde mi to akoby som prepol kanál. Nedá sa povedať, kedy som to našiel, uvidel druhú možnosť videnia sveta. Počul som o nej už dávno. Dokonca som o nej aj veľa mudroval. No teraz ju prežívam.
Asi dva mesiace dozadu som šiel autom od kukurice smerom na Bajkalskú, bola špička, autá sa vliekli, obvykle by sa vo mne zhusťovali pocity hnevu a nervozity. Ja som však ochutnal zvláštnu radosť života. JA žijem, to je perfektné. Eufória bez zjavného vonkajšieho stimulu. Spieval som si, kričal, dokonca mi oči vlhli radosťou. Nazval by som to zážitkom Bytia, ako hovorí dr. Maslow, otvorením očí. Niektorí to zažijú, iní nie.
Teraz sa pretĺkam životom naďalej, som iný človek a som i rovnaký aký som bol. Niekedy prevládne môj kritický rozum, čoraz častejšie však prežívajúce JA. Mám ho rád, najlepšie je, že je s ním viac srandy a viac pokoja. Kritik sa ale nedá, a tak sa premieľam medzi oboma, v mojom malom svete.
