Presnejšie, aby nedošlo k omylu, som zistil, že som Simba, teda syn levieho kráľa. Toto cvičenie sa odohralo asi pred pol rokom a v tom čase som bol Simba v štádiu Hakuna matata. Čiže život bol pre mňa ľahké putovanie a užívanie si radostí. Napriek ukončenej vysokej škole, som naďalej podvedome odmietal odstrihnúť pupočnú šnúru od rodinného krbu. Vyhovujúco som ako maličký naďalej využíval všetku starostlivosť mojich kráľovských rodičov. Varenie, pranie, žehlenie – všetko zabezpečené. Povinnosti nejaké boli, dnes však myslím, že pramálo. Zaujímavé, že súc v tomto stave, som nevidel na tom nič zlé. Uzavretý v systéme som si hovel a bolo mi dobre.
Našťastie sudičky chceli iné, a poslali mi pomoc. Niekedy môže mať zvláštnu formu. Neprišla ako blesk z neba, skôr bola sledom udalostí. Kolegyne z výcviku ma nešetrili a trefne si ma doberali, že som „lvíče“, malý levík závislý. Prišlo uvedomenie si rozchodu, domáce nezhody, rady od kamarátov ako prežívali svoje ťažkosti. Postupne som sa lámal.
Poslednou oči otvárajúcou skúsenosťou bol asi pred mesiacom ďalší výcvik. Zrazu sa vo mne niečo prebudilo. Zrazu som mal pocit, že život dokážem. Neviem ako, neviem prečo, mám v sebe silu, že môžem ísť svojou cestou a dokážem sa postarať o seba. Uvedomil som si, že Simba sa vydal na cestu „domov“, prevziať svoje miesto v živote, ktoré mu patrí. Tak ako sa on vrátil domov, aby sa stal ozajstným levím kráľom, ja som sa vydal na cestu z domu, aby som sa stal sebou. Zatiaľ sa sťahujem na podnájom, pre mňa nová skúsenosť, teším sa. Neviem kam to vedie, ale viem že je to dobré.
