Bola to drobnosť a predsa veľmi nevšedná. Pred pár rokmi navštívil Slovensko veľký duchovný vodca. V jeho veľkosť som však priveľmi neveril. Síce som počul, kto je Dalajláma, ale nejako ma to nebralo. Ďalší z mnohých. Aj keď tento je významnejší.
Jeden mladý muž robil civilku kdesi v zapadnutej organizácii. Svetlým okamihom bolo organizovanie príchodu Dalajlámu do našej krajiny. Kopec organizačnej práce, lopotenia, starostí nad hlavu. Keď už bolo takmer potom, končil sa veľký míting na bratislavských Pasienkoch. Dalajláma už odchádzal cez uličku v dave prívržencov. Medzi nimi boli vzadu zamiešaný aj spomínaný mladík so svojimi kolegami. Dalajláma prechádzal tak 5 metrov od nich. Obaja si medzi sebou povedali, že by sa im mohol aspoň poďakovať. Prehodenie pár slov, ktoré nik okrem nich nepočul. V tom sa Dalajláma otočil. Vrátil sa pár metrov dozadu. Rozhrnul dav ľudí. Podal si s oboma mladíkmi ruku. Ako poďakovanie.
Keby mi to ten mladík teraz po rokoch osobne nevyrozprával, asi by som tomu neveril. Tak premýšľam, koľkým veciam na svete nerozumiem a koľkých ľudí podceňujem, ako jeho, Dalajlámu...
