Za súpera mal Žilinu. Škoda, že nie Slovan, ale aspoň som mohol fandiť domácim. Tatrancov mám rád.
Jeden Poliak stále čosi kričal. Vážne ma vytáčal. Veď čo už vedia Poliaci o hokeji, všakže?
Potom ale začal skandovať “Kežmarok, Kežmarok” a zrazu z neho bol dobrý fanúšik. Veď bol náš. My fanúšikovia sme takí.
Domácim sa podarilo dostať do brány aspoň brankára, s pukom to bolo horšie.
Niektorí hráči to brali s kľudom.
Skalní sa nevzdávali.
A za bránou ma oslovil smelý mladík, že či ho nedám na internet. Asi som mu pripadal s foťákom dôležito. Tak som mu povedal, že ho na ten internet dám. Tak tu si. Ak ho poznáte, môžete mu povedať, že je na internete ;)
To malé čierne pred bránou je puk. Keby ten modrý hráč čakal pred bránou a nie za ňou, mohol Kežmarok po tejto krásnej prihrávke z rohu vyhrať. Šťastie mu neprialo.
Tak prišlo predĺženie.
A márna snaha domácich streliť gól.
Radoval sa popravde lepší.
Kosa bola riadna a blížil sa silvester. Ešteže nás na chate čakala slivka.
