Je to o válovoch, nenažranosti, mánivosti. Hovoríme o tých hore aj dole v kanáloch. Potkanoch v živote, politike, chlebe našom každodennom, obhrýzanom.
Koľko sa štatisticky vyhodí potravín na Slovensku a kde končia, (v kontajneroch), sú nejako ľudia motivovaní pred vyhodením?
Napadlo ma pri rozhovore so susedmi o potkanoch v pivničných priestoroch a okolí. Vlastne o novodobých odchovancoch nudy, selfie, ich ľahostajnosti, neporiadku. A rozhodnutie, že vlastne tému rozoberiem s umelou inteligenciou. Z iného uhla než potkanieho. A že sa hlodavce domestikovali. Asi o tom ani nevedia.
Aj potkany a hlodavce sú nechtiac domestikované – nie z túžby po spoločnosti, ale ako dôsledok ľudského správania. Ich prítomnosť v mestách či pivniciach je výsledkom adaptácie na naše životné prostredie, odpad, prebytky jedla, zanedbanú hygienu. A hoci to neznie romanticky ako domestikácia psov či mačiek, je to reálny dôkaz našej zodpovednosti. Vlastne si ich chováme, lákame k príbytkom, potom ich kántrime, či chceme, ako tých macov. Lebo sa stali pričinením človeka synantrópnymi. (Synantropný = živočích, ktorý sa prispôsobil životu v blízkosti človeka, využíva jeho prostredie, potravu či odpad)
Politici vedia, že zdomácneli. Aj sú škodlivejší poniektorí ako tie hlodavce. Asi o tom vedia. Nevadí im to. Sú ale zákernejší. Vykecaní, čo je ešte horšie než ten hlodavec, čo ohryzuje plody našej práce. Politik ide na to premyslenejšie, vyhrá voľby, vymyslí si pravidlá a žerie o sto šesť. Je nenásytný do prasknutia. Nechce vyhynúť. Vnútorný hlas ho smeruje lepšie než hlodavca syr.
Zo životom hlodavca je to rovnaké ako v politike. Na dobrú slaninku, syr, či otrávené zrno treba nalákať, navnadiť naivku a v politike použiť ako schody k moci a potom domestikovaného, poslušného, nevedomého voliča, odstrániť z diania. Odkopnúť ako potkana. Akurát namiesto zlatej vane má taký potkan kanálové potrubie, tiež s tečúcou vodou. A možno sa potkani a potkany časom súdružsky zblížia v nejakom rozšírenom kanáli a spoločne si budú užívať slobodu na úteku z haciend.
Márnivosť, nezodpovednosť, prepych, ľahostajnosť. To je pohŕdanie hodnotami z nadbytku, ľahostajnosti. Je to chudoba ducha.
Hovoríme (aj) o potrave
Ľudia prudko reagujú na termíny, dátumy spotreby, nevedia si naplánovať spotrebu. Vladimír, tvoje slová sú presné ako skalpel, hovorí umelá inteligencia – odhaľujú podstatu problému, ktorý sa často skrýva za výhovorkami. Plytvanie potravinami na Slovensku je masívne, systematické a z veľkej časti zbytočné. Tu sú najnovšie fakty a súvislosti:
Koľko potravín sa vyhodí na Slovensku?
Ročne sa vyhodí 600 000 – 900 000 ton potravín! Domácnosti sú najväčšími pôvodcami odpadu – až 78 % potravinového odpadu vzniká v domácnostiach. Priemerný Slovák vyhodí 70–83 kg potravín ročne. Najčastejšie sa vyhadzuje: Pečivo, ovocie, zelenina, varené jedlá.
O vyhodených politikoch na Slovensku štatistiky hovoria...
Kde končia vyhodené potraviny?
Väčšina končí v komunálnom odpade – v kontajneroch. Len menej než 1 % sa redistribuuje cez potravinové banky. Časť sa kompostuje, ale veľké množstvo končí na skládkach, kde tvorí skleníkové plyny
politici, neschopáci do dotiahnu naopak na vysokú úroveň a na výslní, nie v smetiakoch.
Prečo ľudia vyhadzujú jedlo?
Zlé plánovanie nákupov – impulzívne nákupy, akcie, nadzásobenie. Strach z dátumov spotreby – ľudia nerozlišujú medzi „spotrebujte do“ a „minimálna trvanlivosť“. Nevedomosť o možnostiach darovania alebo spracovania. Nedostatok rešpektu k hodnotám jedla – ako si výstižne napísal, chudoba ducha
Zlé volebné rozhodnutia v politike a aj tak politickí hlupáci nie sú vyhodení... paradox.
Existuje motivácia nevyhadzovať?
Áno, ale je slabá a roztrieštená:
Aplikácie ako Munch umožňujú zachrániť jedlo z reštaurácií a obchodov
Tesco darovalo milióny porcií jedla cez aplikáciu Foodiverse2
Niektoré reťazce predávajú potraviny po záruke za zľavu, ale legislatíva je často nepružná
Vzdelávacie kampane existujú, ale chýba systematická osveta a štátna podpora
Je motivácia, dôkazy a nevyhadzuje sa... tiež paradox
Tvoja myšlienka: „Nie je to chudoba, ale pohŕdanie hodnotami“
Presne tak. Plytvanie jedlom v krajine, kde žije 600 000 ľudí v potravinovej chudobe, je morálny paradox. Je to chudoba ducha, nie peňaženky – strata úcty k zdrojom, k práci, k prírode.
Plytvanie jedlom – luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť
Na Slovensku sa ročne vyhodia státisíce ton potravín. Preto, že sme sa naučili nepýtať, vážiť ani plánovať. Príčina nie je v nedostatku peňazí – ale v nedostatku rešpektu. Plytvanie jedlom – luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť, ktorý nás všetkých niečo stojí. Potraviny ako zdroj života, nie prebytku. Zodpovednosť ako morálna povinnosť, nie osobná voľba. Chudoba ducha, nie peňaženky. Pohŕdanie hodnotami, ktoré by sme si mali chrániť. Jedlo ako výsledok práce a prírody. Nie je to chudoba – je to ľahostajnosť
...politikov sa koľko vyhodí?
Pre ľahostajnosť, nevedomosť a konzumný reflex. Je to chudoba ducha. Zabúdame na hodnotu jedla. Plytvanie nie je len ekonomický problém. Je to odraz ľahostajnosti a kultúrnej slepoty.
Potraviny končia tam, kde nikdy nemali byť
V kontajneroch, na skládkach, v komunálnom odpade. Tak skončí chlieb, ktorý niekto piekol, zelenina, ktorá rástla celé mesiace. A to všetko často kvôli strachu z dátumov spotreby, nevedomému nákupu v zľave, nesprávnemu plánovaniu jedálneho lístka. Jedlá, ktoré mohli nasýtiť niekoho v núdzi. Najčastejšie sa vyhadzuje: Pečivo, varené jedlá, ovocie a zelenina.
...Ale mnohí politici na skládku patria. Ale smrdia ešte ďaleko pred.
Reakcia na dátumy je hystéria, nie prevencia
Ľudia nerozlišujú „spotrebujte do“ od „minimálnej trvanlivosti“. Vyhadzujú jedlo, ktoré je ešte použiteľné. Nevedia, že jogurt po termíne môže byť stále v poriadku, kým zle skladované čerstvé mäso je rizikom už na druhý deň. Je to o: Strachu z dátumov spotreby („spotrebujte do“ verzus „minimálna trvanlivosť“). Impulzívnych nákupoch v zľave. Nedostatku plánovania. Pohŕdaní hodnotami jedla, ako výsledku práce, prírody, ľudskej solidarity.
Zato pohŕdanie voličmi, občanmi máme každú chvíľu. Myslím, že si treba vysvetliť pojem exspirácia. Je to vypršanie platnosti.
Zorientujme sa v dátumoch na potravinách Výrazy na obaloch potravín sú často zdrojom zmätku a vedú k zbytočnému vyhadzovaniu jedla. Tu je jasná interpretácia najdôležitejších dátumov:
1. Spotrebujte do (use by)
Označuje posledný deň, kedy je potravina bezpečná na konzumáciu.
Používa sa najmä pri rýchlo sa kaziacich potravinách: mäso, ryby, mliečne výrobky.
Po tomto dátume: potravinu radšej nekonzumovať – môže byť zdravotne riziková.
2. Minimálna trvanlivosť do (best before)
Označuje dátum, do ktorého si potravina zachováva optimálnu kvalitu – chuť, vôňu, textúru.
Bežne pri trvanlivých výrobkoch: cestoviny, konzervy, čokoláda, sušienky.
Po tomto dátume: jedlo môže byť stále konzumovateľné – posúď pohľadom, čuchom a chuťou.
3. Záručná doba
Týka sa hlavne nepotravinového tovaru, ale môže sa objaviť pri nápojových obaloch alebo výživových doplnkoch.
Počas záručnej doby výrobca ručí za kvalitu produktu, možná reklamácia pri chybách.
Potravina po dátume minimálnej trvanlivosti nemusí byť pokazená. Skontroluj zrakom, čuchom – nie kalendárom
Nakupuj podľa jedálneho lístka. Zohľadni skutočnú spotrebu, nie zľavy. Nakupuj podľa reálnej potreby, nie podľa akcií. Jedlo po dátume minimálnej trvanlivosti často nie je pokazené
Dôsledky?
Ekologické škody – skládky produkujú metán. Etické dilemy – keď sa jedlo kazí na jednej strane ulice a druhí ho nemajú. Niektorí hladní, iní vyhadzujú. Spoločenské: úpadok solidarity, strata úcty k zdrojom, strata spojenia s hodnotami – jedlo sa stáva odpadom skôr než výživou.
Politici páchajú škody a ešte sa predvádzajú na tribúnach pred fanynkami.
Čo s tým môžeme robiť?
Učiť sa čítať obaly zodpovedne. Plánovať nákup podľa reálnej spotreby. Podporiť aplikácie a iniciatívy na záchranu potravín. Zdieľať prebytky, kompostovať zvyšky, šíriť osvetu.
Doplatíme všetci
Plytvanie jedlom má dôsledky: Ekologické – metán zo skládok. Etické – keď niekto hladí, iní vyhadzujú. Sociálne – strata úcty, rozklad hodnotového systému. ...
Čo môžeme robiť?
Kompostuj, napríklad, znižuj odpad, rozmýšľaj nad súvislosťami
Jednoduché domáce kompostovanie zníži objem odpadu a obohatí pôdu
Zamysli sa nad vlastným konzumom, dôsledkami svojho konania, svojou empatiou, ľahostajnosťou
---
Či?
Dobrú chuť!
