Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Nazdávam sa, že teória kozmodriftu (aj koncepčná fyzika) sa stanú prirodzenou etapou na ceste historického vývoja zdokonaľovania vedeckého svetonázoru. Preto je článok takmer celý venovaný problematike teórie kozmodriftu.
Z histórie poznania vyplýva, že paradigma vedy a vedecký svetonázor sa zdokonaľujú postupne. Veľkú úlohu pri tom zohrávajú geniálne vytipované predpoklady. Ak sa aj časom ukáže ich nedokonalosť, v praxi ich „racio“ často pretrvá.
Život a poznanie nemožno zastaviť – sú prakticky nezničiteľné. Aj keď musia niekedy nepriaznivým okolnostiam ustúpiť, vždy je to len dočasne. Napokon sa nové poznanie presadí. Takým je aj predstava helio-dynamickej sústavy sveta.
Trisekcia uhla patrí medzi tri z najznámejších slávnych matematických úlôh staroveku, ktoré mali byť riešené len pomocou pravítka a kružidla. Článok je venovaný môjmu netradičnému (až kurióznemu) prístupu k zadaniu úlohy.
K napísaniu tohto článku (ktorý som pôvodne plánoval z trochu iných dôvodov) ma veľkou mierou motivoval aj článok pána Klimčíka 1, a tiež diskusia k nemu 2, ktorá je – podľa mňa - dôležitejšia ako článok samotný.
Michel de Montaigne: Rozum je jediný dar, ktorý príroda pravdepodobne rozdelila spravodlivo, pretože nikto sa nesťažuje. Ani ja sa nesťažujem. Iba mi trochu vadí, že - ohľadom poznania - ma kde-čo v lebeni šteklí alebo omína.
V histórii matematiky sa vyskytli prinajmenšom tri „zlomové“ situácie, keď matematici dospeli k poznaniu, že ich niektoré najzákladnejšie matematické predstavy boli chybné. Podobný vývoj prebehol (resp. prebieha) aj vo fyzike.
V paradoxe padajúceho rebríka formálne správny matematický výsledok nekorešponduje s pozorovanou skutočnosťou. S pomocou predstáv teórie kozmodriftu možno tento rozpor vysvetliť celkom prirodzene.
Tento článok predchádza zamýšľanému článku o tzv. paradoxe padajúceho rebríka. Onen paradox poukazuje na to, že niekedy formálne „bezchybné“ počítanie vedie k nesprávnym výsledkom. Lebo matematika - sama osebe - je „bezduchá“.
Všeobecný význam kozmodriftu možno skúmať aj z iných hľadísk, ako je jeho súvislosť s teplom alebo so stabilitou látkových štruktúr. Kozmodrift môže byť napríklad prvotnou príčinou prirodzenej rádioaktivity niektorých prvkov.
Existencia objektívneho priestoru, pohybov hmotných objektov v ňom a štruktúra ich energie vo vzťahu ku kozmodriftu našej kozmoly sú dôležité nie len z fyzikálneho hľadiska, ale majú pre nás aj iný, doslovne existenciálny význam.
Cieľom článku je popísať a zdôvodniť návrh experimentu na overenie existencie kozmodriftového priestoru. Zaznamenanie očakávaného javu v tomto experimente by zároveň potvrdilo objektívnu platnosť Ritzovej hypotézy.
Článok obsahuje najzákladnejšie argumenty na podporu predstáv a tvrdení, uvedených v 1, podľa teórie kozmodriftu. Ukazuje sa, že Einsteinov myšlienkový experiment s pozorovaním súčasnosti bleskov sa javí ako obyčajný výmysel.
Impulzom k napísaniu tohto príspevku bol článok Stefana Kleina „Čas je iba (veľká) ilúzia“ (KOZMOS č.1/2001). Je veľkou ilúziou, že čas je iba ilúzia. Je čas spoznať čas. Predstavme si ho teda pomocou nových pojmov a súvislostí.
Článok o čase pokračuje problematikou rýchlosti (relatívnych) pohybov v P-priestore a určenia jednotky času, ktorá jednoznačne súvisí s rýchlosťou kozmodriftu.
V poslednom čase som sa stretol s mnohými nezvyklými názormi na čas. Teória kozmodriftu a koncepčná fyzika predkladajú vlastnú predstavu o čase. Popisujem ju spôsobom, ako som ju vnímal už v r. 1997. Časom sa však upresňovala.
Článok je zameraný najmä na vykreslenie dôležitosti pojmov tzv. geometrického a tzv. fyzikálneho aspektu objektívnej reality (sveta). Robím tak na príklade riešenia predmetného paradoxu.
Do seriálu článkov „Subjektívny faktor...“ som sa, pred jeho pokračovaním, rozhodol vložiť najprv všeobecnejšie ladenú prácu na tému paradoxov, a tiež výklad o podstate fyzikálneho fenoménu – času.
Článok je zameraný na vybrané dôsledky existencie kozmodriftu našej kozmooly – na jeho význam pre (všeobecnú) stabilitu látky a na jeho súvis s teplom.
Článok obsahuje - v podobe grafických schém - súhrn najpodstatnejších myšlienok tzv. teórie kozmodriftu, publikovaných v zborníku Myšlienky a fakty. Čitateľovi to môže napomôcťk lepšiemu ozrejmeniu niektorých fyzikálnych vzťahov.
