Súčasné dovolenkové trendy sme odskúšali pred rokmi

Poradil nám to manželov šéf. Bol na desiatkach rôznych dovoleniek a tvrdil, že ubytovanie v Chorvátsku nájdeme hocikde. Ibaže keď ste v živote neboli ďalej ako v Maďarsku, Českej republike alebo Rusku, je to odvaha hraničiaca s hazardom. Hlavne keď idete oddychovať ani neviete kam a za chrbtom vám mrnkajú deti vo veku od štyroch do desať rokov. Naši anjeli strážcovia boli a sú pravdepodobne chlapci (a dievčatá) na správnom mieste, lebo nás zatiaľ nikdy nenechali v štychu. A tak sme takýmto spôsobom navštívili tri chorvátske ostrovy. Vybrali sme si ich z niekoľkých dôvodov. Ostrovy majú svoje čaro a chceli sme si vyskúšať pocit byť odrezaní od okolitého sveta. Nehrozilo tu zlé počasie, pretože Dalmácia má v letnom období (a pred sezónouň veľmi stabilné a príjemné počasie (aj príjemné ceny). Okrem toho sme tušili, že deti si budú chcieť vyskúšať plavbu loďou a trajekt bol najlacnejší. No a najdôležitejším faktorom bola skutočnosť, že nám ostrov Brač podrobne opísali naši známi, ktorí tam dovolenkovali niekoľkokrát, aj keď prostredníctvom cestovnej kancelárie. Prvý rok sme sa teda doterigali až na ostrov Brač. Oni tam boli rok predtým a presne nám vysvetlili, kde by sme mohli získať najlepšie ubytovanie. My sme na ich radu zostali v Supetare, ktoré je hlavným prístavným mestečkom ostrova. Prvé, čo sme urobili po štrnásťhodinovej ceste a vystúpení z trajektu, bolo vyhľadanie miestnej turistickej kancelárie. Tam nám dali niekoľko adries a poskytli človeka, ktorý ich mal s nami prejsť. My sme boli takí unavení, že sme sa ubytovali hneď v prvom apartmáne, ktorý nám ukázal. Nebolo to nič výnimočné. Starý nábytok a malé, tmavé miestnosti, schované medzi figovníkmi, pomarančovníkmi a kiwiovníkmi. Boli sme radi, že sa máme kde zložiť a manžel si môže konečne pospať. Cena bola približne 1 800 korún na noc. Po prerátaní na šesť osôb to bola prijateľná suma. Bol podvečer, majiteľ nás privítal a ponúkol rakiju. Hanbili sme sa, že vyzeráme ako chudobní príbuzní, pretože sme nemali so sebou alkohol. Tak sme ho ponúkli aspoň naším plechovkovým pivom, čím sme manžela ukrátili o jedno pivo. Z auta sme vyložili vyše tridsať minerálok, desať litrov mlieka, instantné polievky, cestoviny, konzervy a hromadu sladkostí. Zobrala som tam dokonca aj pudingový prášok, ananásový kompót a šľahačku v spreji. To aby si deti mohli dopriať ovocný pohár. V tescovej taške boli zemiaky, v papierovej krabici zelenina a ovocie a v umelohmotných miskách tri druhy koláčov. Priniesli sme dva litre oleja, zmrazené kuracie mäso, salámy, jogurty, kakao, čaj, šunku, vajcia, niekoľko hrncov a kuchynské potreby. Doteraz nechápem, ako sme to všetko do auta napchali. Okrem potravín tam bolo oblečenie, nafukovačky, karimatky, slnečník, šnorchle, plutvy a lopta. Pre nás bolo najdôležitejšie, aby si deti užili morskú vodu a vzduch. Nehľadali sme pláže plné atrakcií a zmrzlinových či pizzových stánkov. Naša peňaženka nám to vtedy nedovolila a nebol to ani cieľ našej cesty. Vyhľadávali sme pokojné zákutia s miernym tieňom, kde nie sú betónové platne ale drobné kamienky. Počas večerných prechádzok sme letmo sledovali nemeckých dôchodcov, ako si pochutnávajú na pečených rybách, popíjajú kávičku alebo pivko. Deťom sme kúpili kopček zmrzliny každý druhý deň a stánky so suvenírmi sme obdivovali z úctyhodnej diaľky. My s manželom sme si dali počas celého pobytu kávu snáď dvakrát a pivo ani raz. Na dvojtýždňovú dovolenku sme aj tak minuli štyridsaťtisíc korún. Najdrahšie bolo ubytovanie, benzín, opaľovacie krémy, poistenie a nákup potravín (na Slovensku) a plážové vybavenie. Dohromady tridsaťpäťtisíc korún. Zvyšných päťtisíc sme mali na dvojtýždňové „užívanie“. Každý deň sme boli v miestnom markete kúpiť čerstvý chlieb, pripravovali sme raňajky, poupratovali riad a to isté hneď po príchode z pláže, ibaže oveľa rýchlejšie. K moru sme nosili len pitie a sladkosti a tak bol hlad neúprosný. Raňajkovali sme o desiatej a večerali o ôsmej. Nezdržiavali sme sa len na plážach, ale prebrúsili sme podľa možnosti väčšiu časť ostrova. Pešo aj autom.Nikdy som nebola zástancom dovolenky, na ktorej sa za každú cenu šetrí. Ibaže my sme si peniaze sporili celý rok. Keby sme si chceli dopriať viac, tak sa pri more nedostaneme hádam ani doteraz. So štyrmi malými deťmi sme tam aj tak pôsobili ako exoti. More považujem za výbornú vec, pretože deti nemajú alergie, kožné choroby, problémy s dýchaním a podobne. A náš nízky dovolenkový rozpočet nebol dôvodom na to, aby nemali super spomienky na modré more, západ slnka a spenené vlny.Suchoty v peňaženke nás prinútili absolvovať dovolenku presne tým spôsobom, aký je dnes v móde. Aj preto som sa rozhodla do nášho odchodu na ostrov Hvar (koncom júna) opísať zážitky zo štyroch dovoleniek, na ktoré by možno iní nešli ani za svet. My takúto dovolenku chystáme aj tento rok a nevieme sa jej dočkať.