Jolana Čuláková
Ako ochrániť premiéra pred atentátom, nebezpečnými policajtmi, novinármi a mimovládkami
Návod pre aktívnych občanov, ako sa angažovať pri bezpečnostných incidentoch namierených proti premiérovi a vláde.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Komerčne vďačné, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené
Neskutočné príbehy
Jolana Čuláková
Denník inej ženy (ktorá sa bála škrečka)
Bol piatok a ja som vysmážala šišky. Stôl bol zababraný od múky, ruky som mala od lepkavého cesta, pobehovala som medzi stolom a sporákom a na chladničke ako piliňák hučal Robo Mikla. O chvíľu mali prísť domov vyhladnuté deti a ja som len teraz postavila variť zemiaky, z ktorých o dvadsať minút vyčarujem kyslú zemiakovú polievku. Bola som u kamarátky a zdržala som sa do dvanástej. Tak ako minule, keď som si zobrala dovolenku na upratovanie. Dofrasa. Dúfam, že teraz stihnem niečo ukuchtiť a deti nebudú ockovi žalovať, že zase museli jesť kukuričné lupienky s mliekom. Zrazu zazvonil telefón.
Jolana Čuláková
Správy pečené, varené a dusené
Fčera som pozerala správy. Náhodou som mala čas. Pršalo a krumple som nemohla ísť vyberať. Ani omša nebola. Nié kvóli zmenkám, pán farár tak ohlásili ešte v nedelu a ftedy ešte velmi málo ludí vedelo, že ministra priškripnú. A tak som sedela pred televízorom a kukala na správy. Najprv na jednej televízii, potom na druhéj a nakoniec aj tie tretie.
Jolana Čuláková
Len si tak ležať...
Ja si tu ležím a pozerám do slnka. Cítim vôňu pokosenej trávy. Zatvorím oči a cítim ťarchu vzduchu, ktorý na mne leží. Nemyslela som, že môže byť taký ťažký, čistý a priezračný. Tlačí sa mi do nosa akoby ma chcel uniesť k nebesám alebo zatlačiť hlbšie do mäkkej zeme. Je neznesiteľne hustý. Nikdy som si to neuvedomila. Až dnes. Napriek tomu som ľahká ako pierko. Aj keď ležím na trávniku. Pri pohľade na zaburinený kvetinový záhon nemám výčitky svedomia. Dokonca ma netrápi ani to, že sa tu vyvaľujem a v kuchyni je kopa nevyžehleného prádla. Netrápia ma moje ovisnuté prsia, mimické vrásky, hrubé stehná a vyrastené vlasy. Len si tu tak ležím a vychutnávam chvíľu, keď ma nič netrápi. To sa nestáva často. Vlastne sa mi to nestalo nikdy. Možno v detstve, ale to je navždy preč. Na moje prekvapenie necítim nostalgiu. Ani ľútosť. Nič. Len si tak ležím s čistou hlavou a pozerám do slnka.
Jolana Čuláková
Mój milý Jáne Pavle!
Posílám ti pozdrav do neba. Vím, že si tam. Všetci to hovorá a já tomu verím, lebo to povedali aj náš pán farár fčera v kázni. Lenže keď som sa na teba pozrela na tom obrážteku, kerý visí oproti mojéj lavici v kostole, tak mi bolo čudne pri srdci. Né, že by ma chytal infarkt, to né, len tak smutno a hanblivo mi bolo.
Jolana Čuláková
Reálny muž mojich snov
Videla som ho, ako čaká pred bankomatom. Všimla som si ho už z diaľky. Ulica bola zaliata jarným slnkom a on tam stál v rade, oblečený absolútne coolovo, ruky vo vreckách nohavíc. Boli šedomodré a hodvábne. Teplý vietor sa s nimi pohrával. V bočnom vrecku svetlého letného saka, ktoré sa zapína na jeden gombík, mal zastrčenú modrobielu károvanú vreckovku. Košeľa v rovnakom tóne a na hlave švihácky mäkký klobúčik. Tmavé okuliare dopĺňali jeho aktuálny dandy look. Pozeral sa do neba, akoby čakal, či z modrej oblohy nezaprší na jeho modré sako. Slnko mu pražilo do tváre a on tam stál, otočený do ostrých, žiarivých lúčov, úplne v pohode. Na ulici boli desiatky hemžiacich sa mužov, ale iba tento priťahoval môj pohľad ako magnet. Mohol mať takých dvadsaťpäť, možno aj tridsať. Blížila som sa k nemu a v žalúdku ma začalo štekliť. Zapáčil sa mi na prvý pohľad. Bol dokonalý.
Jolana Čuláková
Spoveď ženy (2)
Zdalo sa mi, že kňaz v spovedelnici zaspal. Nič nehovoril a mne to vyhovovalo. Aspoň môžem povedať všetko, čo ma roky trápilo.
