Neskutočné príbehy

Denník inej ženy (ktorá sa bála škrečka)

Jolana Čuláková

Denník inej ženy (ktorá sa bála škrečka)

Bol piatok a ja som vysmážala šišky. Stôl bol zababraný od múky, ruky som mala od lepkavého cesta, pobehovala som medzi stolom a sporákom a na chladničke ako piliňák hučal Robo Mikla. O chvíľu mali prísť domov vyhladnuté deti a ja som len teraz postavila variť zemiaky, z ktorých o dvadsať minút vyčarujem kyslú zemiakovú polievku. Bola som u kamarátky a zdržala som sa do dvanástej. Tak ako minule, keď som si zobrala dovolenku na upratovanie. Dofrasa. Dúfam, že teraz stihnem niečo ukuchtiť a deti nebudú ockovi žalovať, že zase museli jesť kukuričné lupienky s mliekom. Zrazu zazvonil telefón.

  • 24. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 799x
  • 9
Správy pečené, varené a dusené

Jolana Čuláková

Správy pečené, varené a dusené

Fčera som pozerala správy. Náhodou som mala čas. Pršalo a krumple som nemohla ísť vyberať. Ani omša nebola. Nié kvóli zmenkám, pán farár tak ohlásili ešte v nedelu a ftedy ešte velmi málo ludí vedelo, že ministra priškripnú. A tak som sedela pred televízorom a kukala na správy. Najprv na jednej televízii, potom na druhéj a nakoniec aj tie tretie.

  • 24. aug 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 329x
  • 3
Len si tak ležať...

Jolana Čuláková

Len si tak ležať...

Ja si tu ležím a pozerám do slnka. Cítim vôňu pokosenej trávy. Zatvorím oči a cítim ťarchu vzduchu, ktorý na mne leží. Nemyslela som, že môže byť taký ťažký, čistý a priezračný. Tlačí sa mi do nosa akoby ma chcel uniesť k nebesám alebo zatlačiť hlbšie do mäkkej zeme. Je neznesiteľne hustý. Nikdy som si to neuvedomila. Až dnes. Napriek tomu som ľahká ako pierko. Aj keď ležím na trávniku. Pri pohľade na zaburinený kvetinový záhon nemám výčitky svedomia. Dokonca ma netrápi ani to, že sa tu vyvaľujem a v kuchyni je kopa nevyžehleného prádla. Netrápia ma moje ovisnuté prsia, mimické vrásky, hrubé stehná a vyrastené vlasy. Len si tu tak ležím a vychutnávam chvíľu, keď ma nič netrápi. To sa nestáva často. Vlastne sa mi to nestalo nikdy. Možno v detstve, ale to je navždy preč. Na moje prekvapenie necítim nostalgiu. Ani ľútosť. Nič. Len si tak ležím s čistou hlavou a pozerám do slnka.

  • 20. jún 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 697x
  • 5
Mój milý Jáne Pavle!

Jolana Čuláková

Mój milý Jáne Pavle!

Posílám ti pozdrav do neba. Vím, že si tam. Všetci to hovorá a já tomu verím, lebo to povedali aj náš pán farár fčera v kázni. Lenže keď som sa na teba pozrela na tom obrážteku, kerý visí oproti mojéj lavici v kostole, tak mi bolo čudne pri srdci. Né, že by ma chytal infarkt, to né, len tak smutno a hanblivo mi bolo.

  • 19. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 919x
  • 11
Reálny muž mojich snov

Jolana Čuláková

Reálny muž mojich snov

Videla som ho, ako čaká pred bankomatom. Všimla som si ho už z diaľky. Ulica bola zaliata jarným slnkom a on tam stál v rade, oblečený absolútne coolovo, ruky vo vreckách nohavíc. Boli šedomodré a hodvábne. Teplý vietor sa s nimi pohrával. V bočnom vrecku svetlého letného saka, ktoré sa zapína na jeden gombík, mal zastrčenú modrobielu károvanú vreckovku. Košeľa v rovnakom tóne a na hlave švihácky mäkký klobúčik. Tmavé okuliare dopĺňali jeho aktuálny dandy look. Pozeral sa do neba, akoby čakal, či z modrej oblohy nezaprší na jeho modré sako. Slnko mu pražilo do tváre a on tam stál, otočený do ostrých, žiarivých lúčov, úplne v pohode. Na ulici boli desiatky hemžiacich sa mužov, ale iba tento priťahoval môj pohľad ako magnet. Mohol mať takých dvadsaťpäť, možno aj tridsať. Blížila som sa k nemu a v žalúdku ma začalo štekliť. Zapáčil sa mi na prvý pohľad. Bol dokonalý.

  • 18. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 690x
  • 6
Spoveď ženy (2)

Jolana Čuláková

Spoveď ženy (2)

Zdalo sa mi, že kňaz v spovedelnici zaspal. Nič nehovoril a mne to vyhovovalo. Aspoň môžem povedať všetko, čo ma roky trápilo.

  • 11. mar 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 938x
  • 13
Skryť Zatvoriť reklamu