Jolana Čuláková
Prečo odchádzam? (asi posledný môj príspevok na tomto blogu)
Zopár ľudí sa zaujímalo, prečo odchádzam a tak tu je moje vysvetlenie.
Bývam s manželom a štyrmi deťmi v dedine neďaleko Nitry. Plánujem spáchať virtuálnu samovraždu. A tuto dolu si kliknite na inzerciu. O to ide... Zoznam autorových rubrík: Komerčne vďačné, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Jolana Čuláková
Ako sadí slovenská rodina zemiaky (fotoreportáž)
Na rozlúčku s týmto blogom vám chcem predstaviť moju rodinu. Všeličo sa dozviete...
Jolana Čuláková
Meky Žbirka (53) mŕtvy?
Slováci vraj informovali istú českú poisťovňu, v ktorej je poistený náš obľúbený moderátor a spevák, že mal na Slovensku autonehodu. Je to skutočne prekvapivé, lebo on sa nachádzal podľa tlačovej agentúry v Prahe.
Jolana Čuláková
Ani kňazi si nemôžu robiť, čo chcú. (pokračovanie príbehu)
Náš pán farár si necháva platiť za sviatosti. Som na tisíc percent presvedčená, že tým kazil dobré meno cirkvi (aj keď niektorí tvrdia, že dobré meno cirkvi zmizlo v hlbinách stredoveku). Nie je to pravda. Cirkev je taká, akou ju spravia ľudia.
Jolana Čuláková
„Vypadnite stadeto! Von!“ kričal na mňa kňaz.
Stála som vo dverách našej fary ako obarená. S otvorenými ústami a rukami pripravenými brániť sa, keby azda na mňa zaútočil. Ten sedemdesiatročný šedivý pán s pokojným a láskavým výrazom v tvári, s chorým srdcom a nadváhou ma prekvapil. V kostole mu treba pomôcť, keď vystupuje na schodík a teraz prudko vstal zo stoličky a nahnevane mi pred nosom zabuchol dvere. Počula som zvrtnutie kľúča. „Tak a zmiznite už,“ dodal potichu.
Jolana Čuláková
Vírus pre môjho syna
povedz vsetkym v tvojom liste, ze ak sa im ohlasi kontakt Tupac Amaru Shakur (294-554-055) ze ho nemaju prijimat. je to virus!!!!!!!!!!!!!!!!! nici cely harddisk a ak ho dostane niekto z tvojho kontakt-listu tak to dostane aj tvoj komp....takze tuto spravu skopiruj a posli vsetkym...aj tym co su off
Jolana Čuláková
Ako sa ženy v našom kostole bili o Ježiša
Piatkový veľkonočný večer je dobrý začiatok. Všetci sa tešia. Na lyžovačkové hody, žranicu, umelohmotnú pravú a nefalšovanú polievačku od cestovných kancelárií, slopanicu, oddych, stretnutie s kamarátmi, známymi, s rodinou. A možno sú aj takí, ktorí nešalejú od radosti. V médiách už urobili prieskum, koľko toho ľudia vypijú aj koľko budú nalievať mládeži, tak hor sa do oslavovania zmŕtvychvstalého Krista. Už vieme, ako prežíva sviatky pápež, Židia aj katolícki extrémisti na Filipínach. Vieme, koľko peňazí vyjde Veľká noc slovenské rodiny a slovenských dôchodcov, aj koľko miliónov zarobil film Umučenie Krista. V piatok v noci to bol jeden z výborných komerčných ťahov Markízy a v našom kostole sa bili ženy o Krista na kríži. Aj to je Veľká noc.
Jolana Čuláková
Matka niekoľkých detí plánuje spáchať prvú virtuálnu samovraždu
Je Veľký piatok a mňa zaujal text na jednom webe. Zaoberá sa masochizmom, satanizmom, okultizmom, náboženskými sektami. Ľahké a vtipné texty. Neuveriteľné, ako dokážu niektorí ľudia vybabrať s inými. Ako ich dokážu zmanipulovať, aby bez rozmyslu urobili niečo, čo zobudí ich vášne a pritom netušili, že sú manipulovaní. Nepripomína vám to niečo? A čo systém dnešných reklám? Hm. V roku 1978 chlapík menom Jim Jones, ktorý sa vyhlasoval za nového Ježiša Krista, dokázal zmanipulovať stovky ľudí. Na jeho doporučenie vypili grepový džús s kyanidom. Stalo sa to v džungli Britskej Guyany a tých, ktorí odmietli nápoj vypiť, jeho pomocníci zastrelili. Našli tu 914 mŕtvych tiel a Jima Jonesa s guľkou v hlave. Dodnes nie je jasné, či spáchal samovraždu alebo ho zavraždili.
Jolana Čuláková
Čo sme vliekli na chrbte v nitrianskej nemocnici
V nedeľu som bola na pohotovosti. Dcéra si v sobotu udrela nohu a do rána jej opuchla. A tak som si mohla vyskúšať, ako vyzerá štrajk slovenských zdravotníkov bez televíznych kamier a kartónových hesiel. Do areálu nitrianskej nemocnice sme sa vybrali popoludní a aj sme sa tam dostali. Esbéeskári na vrátnici nie sú zdravotníci, takže iba kývli rukou, aby sme šli ďalej a popri popíjaní čajíka v teple unimobunky stlačili gombík. Rampa sa zodvihla a ja som ani nemusela cez okno auta vystrčiť dcérinu opuchnutú končatinu.
Jolana Čuláková
Ako sa žije žene, ktorá miluje pedofila
Kto to má ťažšie, muži alebo ženy? To sa ma opýtala desaťročná dcéra, keď sme spolu obedovali v našej kuchyni. Práve prišla zo školy, tašku zhodila z pliec na plávajúcu podlahu, zakričala ahoj a vybehla po schodoch. Počula som buchnúť dvere a o chvíľu aj slastné odfukovanie. Potom spláchnutie, tečúcu vodu a krik: „Čo máme dnes na obed?“
Jolana Čuláková
Prečo Fico nikomu neprihráva a Kraus sa nesmeje
Niektoré programy v televíziách končia a niektoré sa rozbiehajú. Namôjdušu, zábavnejšie je sledovať habkanie ľudí za kamerami ako pred nimi. Niekedy tušia, prečo majú program zrušiť, inokedy to iba tak skúšajú. Najdôležitejšie asi je, či a ako zaberá na ľudí. Robia to aj politici, obchodníci a ďalší íci. To je jeden z dôvodov, prečo im ľudia neveria a začínajú ich ignorovať. To je jeden z dôvodov, prečo Slovákov viac vzrušuje hokej ako politické debaty či reklamné slogany. Veď kto by už len mal rád cudziu vypočítavosť? V športe sa objavuje zriedkavo a hneď bije do očí (viď kauza nešťastný Šťastný).
Jolana Čuláková
Je pondelok 8.30 hod. a viem témy maturitných otázok. A ešte viac.
Niektoré dni sa každý rok podobajú ako vajce vajcu. Aj pocity sa opakujú. Preč s vianočným zhonom, valentínskym ošiaľom aj majstrovstvami v hokeji. Sú tu maturity. Na nervozitu v žalúdku som si spomenula včera večer, keď som sedela v našej útulnej dedinskej kinokaviarni Avalon a k stolu si prisadla usmiata maturantka, ktorú poznám od malička. Začali sme debatovať o písomkách a vysvitlo, že pol dňa strávila pred počítačom a zisťovala si témy maturitných písomiek. Vraj by tento rok malo byť niečo s vtáčou chrípkou alebo so Štúrom. Pre niektorých študentov rovnaké nebezpečenstvo... Z kabelky vytiahla zdrap papiera a na ňom štyri zaručene pravé témy. Usmievala som sa a čítala som si ich. Dnes asi pred pol hodinou som si zapla rádio a moderátori spovedali profesorku zo strednej školy. Hovorili o témach maturitných otázok, ktoré pred niekoľkými minútami dostali maturanti. Doba je neuveriteľne rýchla. Niektorým maturantom ešte ani poriadne nedošlo, čo majú písať a pol Slovenska si to mohlo vypočuť. To však nie je všetko.
Jolana Čuláková
Milujem pedofilov aj homosexuálov
Zhrniem to stručne a jasne. Som veriaca a som presvedčená, že Boh stvoril všetkých ľudí na svoj obraz. A môžete si to vysvetľovať ako chcete. Miluje všetkých rovnako. Ak neveríte, že existuje Boh, tak určite veríte, že láska je pre ľudí nesmierne dôležitá. Z môjho pohľadu Boh miluje všetkých, teda aj homosexuálov, pedofilov, gigolov, atď. Miluje teda aj ľudí, ktorí majú v sebe zakódovaný iný spôsob vnímania a pocitov ako väčšina, prípadne sa niečím od ľudí odlišujú. Niektorým nechal narásť veľké nosy, iným obrovské prsia či malé ruky. Sú preto zlí? Sú iba iní. A je to na nich vidieť. Vnútorné pohnútky nie je vidieť. Ale je to veľmi podobné. Dovtedy, kým tí ľudia nezačnú konať. Až tam začína medzi nimi rozdiel.
Jolana Čuláková
Ako som stretla gigola
Včera som riadila svoju bledomodrú Škodu 120, slnko mi svietilo do očí, ľudia sa motali po ceste a mne bolo napriek tomu príjemne. Nikde som sa neponáhľala a mala som pocit, že som balón, ktorý sa vznáša nad rozbitým asfaltom ľahučko ako pierko a vidí iba modrú oblohu. Oproti mne sa mihali päťmiestne autá so šoférmi. Míňala som dedinu za dedinou a autobusové zastávky plné ľudí. Babky v teplých flaušových kabátoch s ručníkmi na hlavách a veľkými čiernymi kabelkami prevesenými cez ruku, ujovia s klobúkmi a igelitkami, v ktorých mali zastrčené zdravotné karty v ošúchaných kartónových obaloch, dievčiny s holými pupkami a chalani s cigaretami v ústach čakali na svoj predpoludňajší spoj. Pred jednou zastávkou som pribrzdila a zastala. Naklonila som sa, otvorila dvere a zavolala do teplého jarného vzduchu: „Nejde niekto do Topoľčian?“ Všetci sa na seba najprv pozreli a potom sa hrnuli. Vedľa mňa si sadol starý pán, ktorého nedokážem nazvať deduškom. Voňal tabakom a pitralonom. Bol neslýchane zhovorčivý. Po chvíli som mala pocit, že veziem najstaršieho gigola na svete.
Jolana Čuláková
Ako sa žije veriacim
Od malička som veriaca. Do kostola som chodila skôr, ako som sa narodila. Moja mama netušila, že keď sa bude modliť, ja to budem počuť. Nevedela, že keď ona bude na omši spievať, do mňa sa tie melódie dostanú tak ako zvuk šijacieho stroja a dychoviek, ktoré počúvala večer z televízie. Moravanka aj s Mistříňankou sa mohli rozdrapovať, koľko chceli, keď som ich zbadala, mala som ich plné zuby. Pesničky v kostole tiež neboli veľké terno, ale dobrý organ v kombinácii s báječnou akustikou, historickým priestorom a kreatívnym organistom bolo predsa len iné kafe. Mali sme v našom kostole mizerného organistu, ale zato vtipného farára, ktorý s nami hral futbal a počas kázní sme sa mohli nahlas zasmiať. V škole sme zas mali nafúkaného riďasa, ktorý nám zakazoval chodiť do kostola. Asi preto som tam chodila rada. Asi nie kvôli Bohu. Vlastne kvôli a napriek niektorým ľuďom. Vyše tridsať rokov.
Jolana Čuláková
Denník inej ženy (ktorá sa bála škrečka)
Bol piatok a ja som vysmážala šišky. Stôl bol zababraný od múky, ruky som mala od lepkavého cesta, pobehovala som medzi stolom a sporákom a na chladničke ako piliňák hučal Robo Mikla. O chvíľu mali prísť domov vyhladnuté deti a ja som len teraz postavila variť zemiaky, z ktorých o dvadsať minút vyčarujem kyslú zemiakovú polievku. Bola som u kamarátky a zdržala som sa do dvanástej. Tak ako minule, keď som si zobrala dovolenku na upratovanie. Dofrasa. Dúfam, že teraz stihnem niečo ukuchtiť a deti nebudú ockovi žalovať, že zase museli jesť kukuričné lupienky s mliekom. Zrazu zazvonil telefón.
Jolana Čuláková
Deti sa vybodli na počítačové hry. Majú inú zábavu
Pred týždňom by som sa stavila o tisíc korún, že naše decká neodtiahnem od počítača ani párom volov. Dnes pozerám na ne ako puk. Počítač nebliká a mládež ho takmer ignoruje. Sem-tam chatujú, ale ich záujem sa presmeroval celkom iným smerom.
Jolana Čuláková
Prečo nemôžu byť z postihnutých ľudí opice
Ženy sa nikdy nevyrovnajú mužom a zdravotne postihnutí nebudú nikdy ako zdraví ľudia. Nikdy. Môžu si aj kolená zodrať. Pravdaže, ak ich majú. Nemiestne žartovanie? Kdeže. Moja dcéra pri pohľade na hokejistov – paralympionikov vyhŕkla so smiechom: „Vyzerajú celkom ako opice. Keď ich ukážu z diaľky, akoby som pozerala šimpanzí hokej.“ A výborne sa na nich bavila. V prvej chvíli som ju chcela vyhrešiť, ale včas som zabrzdila. Oni tak naozaj vyzerali. Usmiala som sa. Vrteli sa na ľade, šikovne sa odrážali rukami, v ktorých mali krátke hokejky a víťazoslávne krúžili na sánkokorčuliach, keď dali gól. Objímali sa, faulovali a sácali celkom ako ich zdraví kolegovia - hokejisti. Len pri striedaní nepreskakovali mantinel. Cítila som uvoľnenie. Prvýkrát som sa na postihnutých ľuďoch smiala.
Jolana Čuláková
Miestne noviny neprikladajú búraniu historickej Nitry veľkú váhu
Starú budovu starých mlynov začali v Nitre búrať už v polovici februára. Až v posledných dňoch je to výrazne vidieť z ulice, ktorá patrí medzi najfrekventovanejšie v meste. Všetko sa to deje priamo pred očami ľudí. Nevedela som o tom. Bývam na vidieku a do mesta nechodím každý deň. Až včera. Hneď som si pozrela, čo o tom hovoria miestne noviny. Aké bolo moje prekvapenie, keď taká dôležitá udalosť nedostala priestor na prvej strane ale až na štvrtej. A to celkom dolu v spodnej časti. Na dôvažok, pod článkom nie je podpísaný nikto. Iba -r-.
Jolana Čuláková
Ako sa žije žene počas MDŽ
V prvom rade si pripraviím fľašu. Patrí sa počastovať gratulantov. Okrem alkoholu pripravujem aj niečo sladké pre moje deti, keby ich náhodou napadlo, že ich mama je žena. Minulý rok som si dokonca uvedomila, že som na MDŽ obdarovala môjho muža. Tento rok je to iné. Čakala som väčší humbuk. Valentín získal srdia obchodníkov, ale ženy zostali akosi medzi regálmi. Nakoniec, tam im je najlepšie. Niektoré v kútiku duše čakajú, že si ich okrem obchodníkov a moderátorov všimne aj niekto iný, iné nečakajú vôbec nič a ďalšie so stopercentnou istotou vedia, že si partner svoju povinnosť splní. MDŽ je deň očakávaní, prekvapení a sklamaní. Dokonca medzinárodných.
