Ako sa žije iným

Ako sadí slovenská rodina zemiaky (fotoreportáž)

Jolana Čuláková

Ako sadí slovenská rodina zemiaky (fotoreportáž)

Na rozlúčku s týmto blogom vám chcem predstaviť moju rodinu. Všeličo sa dozviete...

  • 23. apr 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 9 940x
  • 36
Ako sa žije veriacim

Jolana Čuláková

Ako sa žije veriacim

Od malička som veriaca. Do kostola som chodila skôr, ako som sa narodila. Moja mama netušila, že keď sa bude modliť, ja to budem počuť. Nevedela, že keď ona bude na omši spievať, do mňa sa tie melódie dostanú tak ako zvuk šijacieho stroja a dychoviek, ktoré počúvala večer z televízie. Moravanka aj s Mistříňankou sa mohli rozdrapovať, koľko chceli, keď som ich zbadala, mala som ich plné zuby. Pesničky v kostole tiež neboli veľké terno, ale dobrý organ v kombinácii s báječnou akustikou, historickým priestorom a kreatívnym organistom bolo predsa len iné kafe. Mali sme v našom kostole mizerného organistu, ale zato vtipného farára, ktorý s nami hral futbal a počas kázní sme sa mohli nahlas zasmiať. V škole sme zas mali nafúkaného riďasa, ktorý nám zakazoval chodiť do kostola. Asi preto som tam chodila rada. Asi nie kvôli Bohu. Vlastne kvôli a napriek niektorým ľuďom. Vyše tridsať rokov.

  • 29. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 947x
  • 71
Prečo nemôžu byť z postihnutých ľudí opice

Jolana Čuláková

Prečo nemôžu byť z postihnutých ľudí opice

Ženy sa nikdy nevyrovnajú mužom a zdravotne postihnutí nebudú nikdy ako zdraví ľudia. Nikdy. Môžu si aj kolená zodrať. Pravdaže, ak ich majú. Nemiestne žartovanie? Kdeže. Moja dcéra pri pohľade na hokejistov – paralympionikov vyhŕkla so smiechom: „Vyzerajú celkom ako opice. Keď ich ukážu z diaľky, akoby som pozerala šimpanzí hokej.“ A výborne sa na nich bavila. V prvej chvíli som ju chcela vyhrešiť, ale včas som zabrzdila. Oni tak naozaj vyzerali. Usmiala som sa. Vrteli sa na ľade, šikovne sa odrážali rukami, v ktorých mali krátke hokejky a víťazoslávne krúžili na sánkokorčuliach, keď dali gól. Objímali sa, faulovali a sácali celkom ako ich zdraví kolegovia - hokejisti. Len pri striedaní nepreskakovali mantinel. Cítila som uvoľnenie. Prvýkrát som sa na postihnutých ľuďoch smiala.

  • 17. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 713x
  • 18
Ako sa žije žene počas MDŽ

Jolana Čuláková

Ako sa žije žene počas MDŽ

V prvom rade si pripraviím fľašu. Patrí sa počastovať gratulantov. Okrem alkoholu pripravujem aj niečo sladké pre moje deti, keby ich náhodou napadlo, že ich mama je žena. Minulý rok som si dokonca uvedomila, že som na MDŽ obdarovala môjho muža. Tento rok je to iné. Čakala som väčší humbuk. Valentín získal srdia obchodníkov, ale ženy zostali akosi medzi regálmi. Nakoniec, tam im je najlepšie. Niektoré v kútiku duše čakajú, že si ich okrem obchodníkov a moderátorov všimne aj niekto iný, iné nečakajú vôbec nič a ďalšie so stopercentnou istotou vedia, že si partner svoju povinnosť splní. MDŽ je deň očakávaní, prekvapení a sklamaní. Dokonca medzinárodných.

  • 8. mar 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 842x
  • 15
Zo života "dedinskej" poslankyne 2

Jolana Čuláková

Zo života "dedinskej" poslankyne 2

V piatok večer sme mali zasadnutie. Neverte drístom politikov, že na regionálnej úrovni nejde o politiku. A ešte o akú veľkú. Na rozdiel od vysokej politiky idú niekedy stranícke tričká skutočne nabok, ale keď ide o peniaze, ide nabok aj obecný záujem...

  • 6. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 884x
  • 8
Denník inej ženy (ktorá sa bojí Vianoc)

Jolana Čuláková

Denník inej ženy (ktorá sa bojí Vianoc)

Bože, zas idú Vianoce. Strašne sa mi nechce, aby boli. Vlastne sa ich bojím. Tie Vianoce mi veľmi nevadia, ale tie prípravy! Otras. Zasa sa s mužom pohádame. Najprv kvôli darčekom, potom kvôli nákupom a nakoniec kvôli minutým peniazom. No a tesne pred sviatkami kvôli bordelu v našom dome. Ale najväčší problém bude ten, že nič nestíham a nikto na svete mi nepomáha. Ani Henkel, Triangel či Provident Financial.

  • 1. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 581x
  • 54
Denník inej ženy

Jolana Čuláková

Denník inej ženy

Nikdy som si nepísala denník. Asi preto, že som sa vždy mala s kým rozprávať. Tá žena si ho písala. Nerozumela som tomu. Mala sa s kým rozprávať, mala okolo seba hromadu priateľov a široko rozvetvenú rodinu. Manžela, deti, prácu, úspech a vyzerala taká šťastná. Načo potrebovala denník?

  • 28. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 582x
  • 9
Pred šestnástimi rokmi som zbabelo utiekla...

Jolana Čuláková

Pred šestnástimi rokmi som zbabelo utiekla...

Na staré kolená nebudem chodiť na besedy a rozprávať, ako bolo v revolučnom roku 1989. Takmer nič z udalostí, ktoré zmenili svet, si nepamätám. Neviem, či je to dobre alebo sa mám hanbiť. Mala som dvadsaťdva rokov a pamätám si celkom nepodstatné veci. Napríklad aké bolo počasie. Nedrkotala som zubami na námestí, nikdy som nešla holými rukami proti plexisklám. Tak to bolo a už to nezmením. Kým ostatní slobodu nachádzali, ja som ju stratila.

  • 17. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 127x
  • 23
Ako sa robí „lacná“ predvolebná kampaň

Jolana Čuláková

Ako sa robí „lacná“ predvolebná kampaň

Včera večer za mnou prišli až do mojej milovanej dedinky kedysi strediskovej, dnes rozbitej a polorozpadnutej, priamo do nášho kultúrneho domu postaveného v akcii Z. Bolo ich sedem. Poslanci z Veľkej slovenskej koalície, takmer ako z domu Veľkého brata. Rozdiel? O týchto ľuďoch viem veľké .... nič.

  • 16. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 731x
  • 8
Boj proti fašizmu v kuchyni?

Jolana Čuláková

Boj proti fašizmu v kuchyni?

Jiří X. Doležal z českého Reflexu sleduje neonacizmus v Českej republike už roky. Pred časom napísal dve strany textu „len“ kvôli tričku, ktoré mal oblečené futbalista z Brna a nepriamo tak propagoval zakázané hnutie. Malichernosť však? Písať o tričkách, na ktorých sú všakovaké obrázky a znaky. Možno ľuďom trošičku pripomínajú „náckoviny“, ale nie je to hákový kríž. Kývnu rukou: mladosť – pochabosť a ide sa ďalej.

  • 15. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 045x
  • 16
Ako sa priživiť na nezamestnaných

Jolana Čuláková

Ako sa priživiť na nezamestnaných

Škoda, že tento článok pravdepodobne nebudú čítať nezamestnaní. Väčšina z nich totiž nemá počítač a o internete môže iba snívať. A nemá sa ich kto zastať. Jedno aj druhé akosi nepredpokladajú na Úradoch práce. Nezamestnaní sú pre nich dojné kravy. Alebo skôr hoviadka s chorobou šialených kráv. Treba ich nahnať do stáda a nechať dusiť vo vlastnej šťave. Bandu jednu lenivú, nevzdelanú. Tento pocit som nadobudla potom, ako som zisťovala netransparentnosť vo výbere nezamestnaných do rekvalifikačných kurzov.

  • 7. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 011x
  • 7
Ako mi voľby zaklopali na čelo

Jolana Čuláková

Ako mi voľby zaklopali na čelo

Zo schránky trčali Oznámenia o čase a mieste konania volieb. Keby silnejšie fúkol vietor, tak ich ani nedostanem. Ani by mi nechýbali. Po cirkuse, ktorý predviedli nitrianski poslanci, sa mi voliť nechce. Vlastne ani neviem koho. Včera som bola v meste a betónové kruhy, inokedy oblepené plagátmi, boli rozdelené demokraticky podľa čísiel ale boli prázdne. Ani mú, ani bú. Vycucajte si všetko z prsta.

  • 4. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 461x
  • 4
Ako mi vrátili rodinu

Jolana Čuláková

Ako mi vrátili rodinu

Posledné mesiace to so mnou lomcuje. Veľké slová, bombastické útoky (teraz nemyslím teroristické) na politikov, médiá, nespokojnosť so životným štýlom. Pocit zlosti a bezmocnosti vystriedala apatia alebo zaťatosť. Buď na to kašlem alebo zubami-nechtami niečo niekomu dokazujem. Odrazu sa vyjasnilo. Možno len na chvíľu, ale ja si túto dúhu nenechám ujsť. Markíza sa prispôsobuje divákovi. Úžas. Cítim sa geniálne.

  • 3. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 355x
  • 5
Ako sa žije zosnulým

Jolana Čuláková

Ako sa žije zosnulým

Médiá a obchodníci si aj z Pamiatky zosnulých urobili biznis. Nech je ako chce, zosnulého si nemôžeme kúpiť. To nie je ako so psíkom alebo domácim zvieratkom. Aj keď niektorí sa tak k nim správajú. Rozdiel je iba v tom, že zosnulí nevyžadujú ich čas, stačí, keď im raz do roka dajú to najlepšie, čo ponúka trh – kvety, vence, sviečky. Na rozdiel od živého tvora, zosnulý si nič nepýta ani nenamieta. Nech veríte v Boha alebo nie, môžete si byť istí, že zomrelí žijú ďalej. Minimálne vo vašich mysliach alebo srdciach.

  • 2. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 407x
  • 0
Ako sa žije nevyvoleným

Jolana Čuláková

Ako sa žije nevyvoleným

Nedostala som sa do užšieho výberu VyVolených. Chcela som tam ísť, namôjdušu som chcela. Ale musela som si priznať, že na to nemám. Som bojko. Nikdy nebudem vyvolená. Nedokážem to. Nie som výnimočná. Som obyčajná ufrflaná takmer štyridsiatnička. Také tam nepotrebujú.

  • 5. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 093x
  • 13
Chcem byť slobodnou matkou

Jolana Čuláková

Chcem byť slobodnou matkou

Moje rozhodnutie vyzerá dosť hlúpo, pretože som vydatá a mám štyri deti. Vyzerá to, že slobodnou matkou sa už nemôžem stať. Z pohľadu oficiálneho zaradenia v dotazníkoch môžem byť už len rozvedenou ženou alebo vdovou. Ja som si však zaumienila, že budem slobodnou matkou.

  • 27. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 793x
  • 13
Bože, ochraňuj všetky upratovačky a „domáce“

Jolana Čuláková

Bože, ochraňuj všetky upratovačky a „domáce“

Modlím sa za všetky ženy (aj mužov), ktorých náplňou práce je upratovanie a domáce práce. V poslednej dobe sa mi zdá, že majú problémy so spoločenským uznaním. Pre niektorých ľudí sú to jednoducho slúžky (sluhovia) a pre iných vôbec nič.

  • 19. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 213x
  • 20
Dnes je krásne upršaný deň

Jolana Čuláková

Dnes je krásne upršaný deň

Včera som dostala informácie, že si mám dávať pozor, pretože bude zamračené a dážď. Môže sa mi zhoršiť koncentrácia pri šoférovaní a sústredenosť pri práci. Najhoršie na tom budú meteosenzitívni ľudia a pesimisti. Hoci niekedy sa medzi nich počítam, dnes mám napriek počasiu slnko v duši a kašlem na dážď aj na predpovede.

  • 19. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 561x
  • 5
Prečo učíme deti vidieť iba šaty a darčeky?

Jolana Čuláková

Prečo učíme deti vidieť iba šaty a darčeky?

V nedeľu máme u nás prvé sväté prijímanie. A problémy sa len tak kopia. Najprv prišla dcérka s plačom domov, že pred oltárom bude sedieť v poslednej lavici, potom nám zvestovala, čo všetko dostanú (alebo už dostali) jej spolužiaci a nakoniec sme sa všetci rodičia mali dohodnúť na financiách a rozdelení práce pri príprave slávnosti.

  • 18. máj 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 872x
  • 19
Ako sa mi narodila šesťčlenná rodina

Jolana Čuláková

Ako sa mi narodila šesťčlenná rodina

Rodiny sa rodia vtedy, keď sa narodia deti. Dovtedy je to manželstvo (podľa posledných trendov aj faktické manželstvo), čiže zväzok dvoch ľudí, aj keď mnohí neradi používajú termín zväzok. Zrazu príde moment, keď je z neho zväzok troch, štyroch, piatich a viacerých (podľa posledných trendov troch) ľudí. Moja rodina sa narodila zo zväzku mňa a môjho manžela presne 8. marca 1990. Ak by mi vtedy niekto povedal, že raz budem mať štyri deti, tak ho vysmejem, prípadne si poklopkám po čele.

  • 29. apr 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 215x
  • 49
Skryť Zatvoriť reklamu