Jolana Čuláková
Nemenovaná vysoká škola "berie" za titul profesora 20-tisíc eur. Tvrdí bloger
AD / Akú mala, takú vysokú dala (11). Ján Bačišin: "Cena titulu z Prešova je 20 000 EUR. Z nich je 10 000 EUR všimné. Takpovediac na drevo."
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Začnime spolu diskutovať, Genocída v Gaze, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené, Manosféra nie/je sranda
Ako sa žije iným
Jolana Čuláková
Zuzana Kovačič Hanzelová, vydrž! Keď som to vydržala ja, vydržíš aj ty!
Novinárka zo SME natočila video, kde sa sťažuje na sudcu, ktorý rozhodol v jej neprospech. Na prvý pohľad to vyzerá, že fňuká. Sudca podľa nej dal signál agresorom, mizogýnom a hulvátom, že môžu ženy urážať, ohovárať a ohrozovať.
Jolana Čuláková
Ako si vycvičiť mužov s malým m, ktorí na ženy v online svete útočia
Milé ženy, stretli ste mužov, ktorí si dovoľujú na vás slovne útočiť, lebo sú slabosi, chudáci, egoisti, neúspešní (zväčša v sexe) frustrovaní jedinci alebo pomätenci? Poradím vám, ak chcete, čo s nimi.
Jolana Čuláková
Petra Vlhová, Bajo Holečková a iné "hlupane"
Internet a sociálne siete zaplavili hejty voči ženám. A je jedno, či ste športovkyňa, herečka, politička, mama...
Jolana Čuláková
Slovo schizofrenickej katolibanky
Na blogoch SME sa začína šíriť tichá radikalizácia a nenávisť. Dobre čítate. Na blogoch SME navrhujú rezať hlavy.
Jolana Čuláková
Len bez muža, môže byť žena jak ruža!
Len bez ženy, môže byť človek blažený a preto sa nikdy ženiť nebudem!
Jolana Čuláková
Ako sadí slovenská rodina zemiaky (fotoreportáž)
Na rozlúčku s týmto blogom vám chcem predstaviť moju rodinu. Všeličo sa dozviete...
Jolana Čuláková
Ako sa žije veriacim
Od malička som veriaca. Do kostola som chodila skôr, ako som sa narodila. Moja mama netušila, že keď sa bude modliť, ja to budem počuť. Nevedela, že keď ona bude na omši spievať, do mňa sa tie melódie dostanú tak ako zvuk šijacieho stroja a dychoviek, ktoré počúvala večer z televízie. Moravanka aj s Mistříňankou sa mohli rozdrapovať, koľko chceli, keď som ich zbadala, mala som ich plné zuby. Pesničky v kostole tiež neboli veľké terno, ale dobrý organ v kombinácii s báječnou akustikou, historickým priestorom a kreatívnym organistom bolo predsa len iné kafe. Mali sme v našom kostole mizerného organistu, ale zato vtipného farára, ktorý s nami hral futbal a počas kázní sme sa mohli nahlas zasmiať. V škole sme zas mali nafúkaného riďasa, ktorý nám zakazoval chodiť do kostola. Asi preto som tam chodila rada. Asi nie kvôli Bohu. Vlastne kvôli a napriek niektorým ľuďom. Vyše tridsať rokov.
Jolana Čuláková
Prečo nemôžu byť z postihnutých ľudí opice
Ženy sa nikdy nevyrovnajú mužom a zdravotne postihnutí nebudú nikdy ako zdraví ľudia. Nikdy. Môžu si aj kolená zodrať. Pravdaže, ak ich majú. Nemiestne žartovanie? Kdeže. Moja dcéra pri pohľade na hokejistov – paralympionikov vyhŕkla so smiechom: „Vyzerajú celkom ako opice. Keď ich ukážu z diaľky, akoby som pozerala šimpanzí hokej.“ A výborne sa na nich bavila. V prvej chvíli som ju chcela vyhrešiť, ale včas som zabrzdila. Oni tak naozaj vyzerali. Usmiala som sa. Vrteli sa na ľade, šikovne sa odrážali rukami, v ktorých mali krátke hokejky a víťazoslávne krúžili na sánkokorčuliach, keď dali gól. Objímali sa, faulovali a sácali celkom ako ich zdraví kolegovia - hokejisti. Len pri striedaní nepreskakovali mantinel. Cítila som uvoľnenie. Prvýkrát som sa na postihnutých ľuďoch smiala.
Jolana Čuláková
Ako sa žije žene počas MDŽ
V prvom rade si pripraviím fľašu. Patrí sa počastovať gratulantov. Okrem alkoholu pripravujem aj niečo sladké pre moje deti, keby ich náhodou napadlo, že ich mama je žena. Minulý rok som si dokonca uvedomila, že som na MDŽ obdarovala môjho muža. Tento rok je to iné. Čakala som väčší humbuk. Valentín získal srdia obchodníkov, ale ženy zostali akosi medzi regálmi. Nakoniec, tam im je najlepšie. Niektoré v kútiku duše čakajú, že si ich okrem obchodníkov a moderátorov všimne aj niekto iný, iné nečakajú vôbec nič a ďalšie so stopercentnou istotou vedia, že si partner svoju povinnosť splní. MDŽ je deň očakávaní, prekvapení a sklamaní. Dokonca medzinárodných.
Jolana Čuláková
Zo života "dedinskej" poslankyne 2
V piatok večer sme mali zasadnutie. Neverte drístom politikov, že na regionálnej úrovni nejde o politiku. A ešte o akú veľkú. Na rozdiel od vysokej politiky idú niekedy stranícke tričká skutočne nabok, ale keď ide o peniaze, ide nabok aj obecný záujem...
Jolana Čuláková
Denník inej ženy (ktorá sa bojí Vianoc)
Bože, zas idú Vianoce. Strašne sa mi nechce, aby boli. Vlastne sa ich bojím. Tie Vianoce mi veľmi nevadia, ale tie prípravy! Otras. Zasa sa s mužom pohádame. Najprv kvôli darčekom, potom kvôli nákupom a nakoniec kvôli minutým peniazom. No a tesne pred sviatkami kvôli bordelu v našom dome. Ale najväčší problém bude ten, že nič nestíham a nikto na svete mi nepomáha. Ani Henkel, Triangel či Provident Financial.
Jolana Čuláková
Denník inej ženy
Nikdy som si nepísala denník. Asi preto, že som sa vždy mala s kým rozprávať. Tá žena si ho písala. Nerozumela som tomu. Mala sa s kým rozprávať, mala okolo seba hromadu priateľov a široko rozvetvenú rodinu. Manžela, deti, prácu, úspech a vyzerala taká šťastná. Načo potrebovala denník?
Jolana Čuláková
Pred šestnástimi rokmi som zbabelo utiekla...
Na staré kolená nebudem chodiť na besedy a rozprávať, ako bolo v revolučnom roku 1989. Takmer nič z udalostí, ktoré zmenili svet, si nepamätám. Neviem, či je to dobre alebo sa mám hanbiť. Mala som dvadsaťdva rokov a pamätám si celkom nepodstatné veci. Napríklad aké bolo počasie. Nedrkotala som zubami na námestí, nikdy som nešla holými rukami proti plexisklám. Tak to bolo a už to nezmením. Kým ostatní slobodu nachádzali, ja som ju stratila.
Jolana Čuláková
Ako sa robí „lacná“ predvolebná kampaň
Včera večer za mnou prišli až do mojej milovanej dedinky kedysi strediskovej, dnes rozbitej a polorozpadnutej, priamo do nášho kultúrneho domu postaveného v akcii Z. Bolo ich sedem. Poslanci z Veľkej slovenskej koalície, takmer ako z domu Veľkého brata. Rozdiel? O týchto ľuďoch viem veľké .... nič.
reklama
Jolana Čuláková
Boj proti fašizmu v kuchyni?
Jiří X. Doležal z českého Reflexu sleduje neonacizmus v Českej republike už roky. Pred časom napísal dve strany textu „len“ kvôli tričku, ktoré mal oblečené futbalista z Brna a nepriamo tak propagoval zakázané hnutie. Malichernosť však? Písať o tričkách, na ktorých sú všakovaké obrázky a znaky. Možno ľuďom trošičku pripomínajú „náckoviny“, ale nie je to hákový kríž. Kývnu rukou: mladosť – pochabosť a ide sa ďalej.
Jolana Čuláková
Ako sa priživiť na nezamestnaných
Škoda, že tento článok pravdepodobne nebudú čítať nezamestnaní. Väčšina z nich totiž nemá počítač a o internete môže iba snívať. A nemá sa ich kto zastať. Jedno aj druhé akosi nepredpokladajú na Úradoch práce. Nezamestnaní sú pre nich dojné kravy. Alebo skôr hoviadka s chorobou šialených kráv. Treba ich nahnať do stáda a nechať dusiť vo vlastnej šťave. Bandu jednu lenivú, nevzdelanú. Tento pocit som nadobudla potom, ako som zisťovala netransparentnosť vo výbere nezamestnaných do rekvalifikačných kurzov.
Jolana Čuláková
Ako mi voľby zaklopali na čelo
Zo schránky trčali Oznámenia o čase a mieste konania volieb. Keby silnejšie fúkol vietor, tak ich ani nedostanem. Ani by mi nechýbali. Po cirkuse, ktorý predviedli nitrianski poslanci, sa mi voliť nechce. Vlastne ani neviem koho. Včera som bola v meste a betónové kruhy, inokedy oblepené plagátmi, boli rozdelené demokraticky podľa čísiel ale boli prázdne. Ani mú, ani bú. Vycucajte si všetko z prsta.
Jolana Čuláková
Ako mi vrátili rodinu
Posledné mesiace to so mnou lomcuje. Veľké slová, bombastické útoky (teraz nemyslím teroristické) na politikov, médiá, nespokojnosť so životným štýlom. Pocit zlosti a bezmocnosti vystriedala apatia alebo zaťatosť. Buď na to kašlem alebo zubami-nechtami niečo niekomu dokazujem. Odrazu sa vyjasnilo. Možno len na chvíľu, ale ja si túto dúhu nenechám ujsť. Markíza sa prispôsobuje divákovi. Úžas. Cítim sa geniálne.
Jolana Čuláková
Ako sa žije zosnulým
Médiá a obchodníci si aj z Pamiatky zosnulých urobili biznis. Nech je ako chce, zosnulého si nemôžeme kúpiť. To nie je ako so psíkom alebo domácim zvieratkom. Aj keď niektorí sa tak k nim správajú. Rozdiel je iba v tom, že zosnulí nevyžadujú ich čas, stačí, keď im raz do roka dajú to najlepšie, čo ponúka trh – kvety, vence, sviečky. Na rozdiel od živého tvora, zosnulý si nič nepýta ani nenamieta. Nech veríte v Boha alebo nie, môžete si byť istí, že zomrelí žijú ďalej. Minimálne vo vašich mysliach alebo srdciach.
