O aký žáner ide?Je to náročný projekt. Nie je to klasický muzikál ani činohra. Spieva sa tam, tancuje, takže by som to nazval veľmi akčným divadlom. V čom je projekt náročný?Preveruje hercov po stránke hudobnej a tanečnej. Téma je dosť vyčerpávajúca nielen po fyzickej stránke ale aj psychologickej, pretože šliape do podvedomia. Dej sme posunuli do súčasného sveta manipulovaného médiami. Tanečný maratón sa odohráva ako reality show, ktorá je sledovaná nemilosrdným okom kamery.Prečo ste sa rozhodli pre reality show?Láka ma spoznávať, čo je skutočná realita a čo klamstvo a podvod. Je ťažké nad tým rozmýšľať. Človek nemá intimitu a keď si myslí, že je niečo naozaj, tak zistí, že ide len o fikciu. Je to o maximálnej manipulácii a veľmi tvrdom zasahovaní do súkromia. O tom, že niekedy tí neviditeľní hýbatelia a mecenáši, ktorí sú v zákulisí, sú najväčším zlom, ktoré nie je vidieť. Ovplyvnil vás pri spracovaní dnešný boom?Tento titul som chcel zrealizovať už pred tromi rokmi v Martine. Neuskutočnilo sa to z objektívnych dôvodov. V Bratislave na Novej scéne sa to nezrealizovalo z neobjektívnych dôvodov (smiech) a teraz sa to podarilo v Nitre. O tom, že to bude reality show, som vedel už pred rokom, kedy dnešný boom na Slovensku ešte nebol. Nemám rád ani otázku, či tým reagujem na spoločenskú objednávku. Spoločnosť si nič nemôže objednať. Divadlo má vytvárať napätie a je pravým divadlom vtedy, keď tne do živého a neskláňa sa k pätám doby. Čo ste využili z aktuálnych show?Nechceme sa dostať pod tlak médií. Snažíme sa na tému súčasných reality show pozrieť neružovo a chirurgicky. Pitváme to dosť extrémnym spôsobom. Veď už slovné spojenie reality show je absurdné. Realita nie je šou. Je to väčšinou veľmi intímna záležitosť, nie verejná. Ja som alergický na reláciu Pošta pre teba, kde ide o najhrubšie vydieranie a je to zvrátené. Viem, že túto reláciu sledujú ľudia z môjho blízkeho okolia, ale pre mňa je to niečo ako vykrádanie hrobov a nekrofília.Nie je zámer pritiahnuť do divadla čo najviac divákov?Pred rokom sme netušili, že to bude takto načasované. Žijem v Čechách a nesledoval som veľmi situáciu na Slovensku. Ľudia sú dnes ochotní obetovať nielen peniaze, ale aj city a emócie. Postupne zanikajú skutoční umelci a hodnotní ľudia. Nedá sa s tým nič robiť?Len takýmito rečami nie. Ja mám možnosť sa k tomu vyjadriť svojou prácou a to som aj urobil. Je to môj pohľad do kuchyne a zákulisia, ako by to snáď mohlo vyzerať.Netajíte sa tým, že divák nie je na prvom mieste...Tak by som to nepovedal. Divadlo je proces tvorby a ja sa sústreďujem na ňu. Som prvým divákom. Neovplyvním šesťsto ľudí v hľadisku, aby si mysleli to, čo ja. Ani to nechcem robiť.Ide vlastne o generálku pred súťažou...Ľudia z brandže vedia, že generálka je niečo, čo sa dá ešte zastaviť. Takže my sa vlastne hráme ako mačka s myšou nielen so samotnými súťažiacimi ale aj s divákmi. Môžem prezradiť, že v treťom dejstve sa presunieme o niekoľko rokov ďalej. Kto bude hrať režiséra?Nikomu som nebol schopný odovzdať moju predstavu o tejto postave, takže to budem ja. (smiech)Vy budete prítomný na každom predstavení?Áno. Budem sedieť medzi divákmi v hľadisku s mikrofónom v ruke, takže budú mať naozaj pocit ako na generálke.Budete prekvapovať hercov nečakanými požiadavkami?Prekvapím ich, ale nie v zlom. U skupiny šestnástich mladých hercov, ktorých nepoznáte, bolo ťažké sa zorientovať. Preto sa teším, že budem mať možnosť vstúpiť do predstavenia aj neskôr. Niekedy sa dostávame až na dno ich vnútra. Kedy sa dá ísť až na dno človeka?Viem si predstaviť, že by sme boli všetci zatvorení jeden rok na nejakom statku na „jižní Moravě“ (smiech) alebo v starej továrni v stredných Čechách a prežili to ako workshop. Po roku by sme predviedli predstavenie, ktoré všetci herci dokonale prežili. Znamená to, že v prípade tohto predstavenia nebudú dve rovnaké reprízy...Samozrejme, že nie. Bude záležať od momentálnej nálady divákov. Nebol to môj programový cieľ, ale ako sa poznám, budem si užívať možnosť zmeny v konkrétnom časopriestore. Pripravujete nový spoločný projekt s Milanom Lasicom a Bolkom Polívkom...Text je už hotový. Bol to nádherný čas, strávený v ich prítomnosti. Teraz len čakáme na vhodný čas, aby sme to preniesli do javiskovej podoby.Text je písaný len pre dvoch aktérov?Je to písané „pre dvoch nami tromi“ (smiech) a bude to koprodukčný projekt, uvedený v divadle Bolka Polívky a v štúdiu L+S.Premiéra: 5. marec 2005
