Ako sa oberajú jablká

Debničky sme nevláčili na káre. Tá nám hrdzavie na zadnom dvore, opretá o dvere drevenej latríny plnej pavúkov. Spolu s debničkami (ktoré nazývame bedničky) sme natlačili do auta aj protestujúce deti. Svätosväte sme im sľubovali, že o tri hodiny sme doma. Už v aute hundrali, že každý oberie iba dve bedne a ide sa domov. Jasné, sľubovali sme im a boli sme radi, že sme ich odlepili od televízora. Ako decko som sa oberačky nevedela dočkať. Pomáhali všetci, ešte aj bratranci a sesternice. Po robote si dospelí sadli do kuchyne k domácemu burčiaku alebo päťdesiatdvojke a babkiným kysnutým makovým, orechovým a kakaovým koláčom. A keď už nevedeli vydržať naše neustále schovávanie pod stôl, prebehovanie a výskanie, tak nás poslali na dvor. Hrať sa na schovávačku vonku v tme bola paráda. Nikto sa nebál schovať do tmavého kúta, lebo v telke sme pozerali Matelka a do kina sme chodili na Lolka a Bolka. Najradšej sme zaliezali do indiánskych vigvamov z kukuričného kórovia, ktoré zostalo na záhrade po našej celodennej drine. Okrem oberania jabĺk z piatich mohutných stromov, (vtedy neboli trpasličie nízkokmenné odrody, ktorú uľahčujú ľuďom manipuláciu) sme lámali a šúpali kukuricu. Dospelí a väčšie deti ju viazali do strapcov a nosili na povalu alebo nechali schnúť v garáži. Na poli zostali len vysokánske duté palice s tvrdými hnedými listami, ktoré sme opreli metlinami o seba. Po niekoľkých dňoch, keď preschli, ich dedko zapálil. V pahrebe sme si upiekli zemiaky, na ktoré sme sa znovu tešili, lebo to bola znovu veľká rodinná brigáda. Dovtedy boli kukuričné vigvamy ideálnym úkrytom pre Rusov a fašistov. Prebehovali sme z jedného do druhého ako tí blázniví štyria sluhovia z Les Charlots do stohov slamy, keď ich naháňali protimušketierski hlupáci. Aj my sme pri našej bláznivej naháňačke výborne bavili. Bola to najlepšia odmena za našu drinu, balansovanie na najnedostupnejších jabloňových konároch alebo na najvyšších šteblíkoch dreveného dvojáka. A ešte mastný chlieb s čerstvým jablkom.V sobotu to vyzeralo veľmi podobne. Boli sme tam síce len piati (jedno zo štyroch detí má angínu) ale kriku ako kedysi. Vypadni, čo si debil, strč sa, makaj, nezájem, čo si hluchý, kde ideš, ešte bedničky nie sú plné, boli najčastejšie používané slová. Boli sme s mužom s nervami na konci. Keby sme tak mali zátky do uší. Keby aspoň decká mali v ušiach zastrčené tie umelohmotné štuple so šnúrami, po ktorých tak túžia, bolo by určite ticho, hovorili sme si a jemne ukladali jabĺčka do bedničiek. Oni by ich tam najradšej hádzali priamo z rebríka. Jednému sa dokonca podarilo odtrhnúť dve veľké zelené jablká odrody Ontario, ktoré dozrievajú v novembri. Na celom strome rástli celé leto dve jablká, tešíme sa, ako ich budeme ochutnávať a on ich odtrhne, keď sú kyslé ako citrónová šťava. Oberačka bola pre nás des. Len dcéra prejavila štipku záujmu. Zoširoka mi vysvetľovala, ako ju ocko učil oberať. Treba chytiť jablko za stopku, podložiť prst tam, kde vyrastá z konárika a pokývať ním na jednu a druhú stranu. Nikdy nie ťahať, vieš, lebo sa môže odlomiť celý konárik. Na ňom je nový puk, z ktorého na budúci rok vyrastie jabĺčko. Ahááá, snažila som sa robiť tak, ako mi to vysvetlila. Ja som to dovtedy fakt nevedela.Videla som, že nálada mužstva upadá ako úroveň televíznych programov a tak som si sadla do trávy a začala chrúmať jablko, ktoré som zdvihla zo zeme a pošúchala o bundu. O chvíľu si prisadli ostatní. Chlapci sa čudovali, prečo sedíme, aj keď nemáme plné bedničky, ale nenamietali. Sedeli sme vo vysokej tráve, ktorá bola terčom našich domácich hádok. Muž ju nestihol ani raz pokosiť. Aj jablká sú malé, lebo ich veľmi veľa a v príhodnom čase som ich nepreriedila. A sú bodkované, lebo sme ich nepostriekal chemikáliou. Konáre husté, listy zošúverené, stromy vykrivené, pod nimi vysoká burina. Úbohá záhrada, vzdychala som. Ale teraz v sobotu sa mi celkom páčila. Bolo príjemne teplo, sedeli sme na uľahnutej nepokosenej tráve, ktorá vytvorila voňavý mäkký koberec a chlapci sa klbčili. Eliška si všimla myš a muž, prežúvajúc steblo trávy, ležal a pozeral do neba. Pritom nám vysvetľoval, čo všetko sa robí s krásnymi jablkami, ktoré dostaneme kúpiť v obchodoch. Najprv ich zo desaťkrát postriekajú proti chorobám, potom oberú, postriekajú proti plesni, ožiaria, aby zabili baktérie, uložia do klimatizovaných skladov a koncom jari ponúknu na trh. Alebo ich dovezú z Austrálie, kde v tom čase práve dozrievajú. Domov sme išli, keď sa zvečerievalo. Na kostolnej veži zvonili Anjel pána, ako kedysi.