reklama

Ako sa žije zosnulým

Médiá a obchodníci si aj z Pamiatky zosnulých urobili biznis. Nech je ako chce, zosnulého si nemôžeme kúpiť. To nie je ako so psíkom alebo domácim zvieratkom. Aj keď niektorí sa tak k nim správajú. Rozdiel je iba v tom, že zosnulí nevyžadujú ich čas, stačí, keď im raz do roka dajú to najlepšie, čo ponúka trh – kvety, vence, sviečky. Na rozdiel od živého tvora, zosnulý si nič nepýta ani nenamieta. Nech veríte v Boha alebo nie, môžete si byť istí, že zomrelí žijú ďalej. Minimálne vo vašich mysliach alebo srdciach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Neviem, ako sa žije zomrelým na druhom svete. Nech si už ľudia vysvetľujú smrť akokoľvek, niektorí zomrelí sa majú výborne. Ľudia na nich myslia neustále, aj po smrti. Iní musia čakať na 1. november. Niektorí sa dostanú do encyklopédií a učebníc, ale ich hrob je opustený. Niektorých si pamätá niekoľko ľudí a hroby majú prekrásne upravené. Ďalší dostanú jednu kvetinku, ale sú aj moderní. Tí majú na hrobe najnovší výkrik dušičkovej sezóny. Tento rok napríklad letia drobné chryzantémy v sýtej vínovej farbe. Dať na hrob veľké žlté alebo biele „lopty“ je hrubá neznalosť cintorínskych trendov. Aj keď zosnulým je to určite jedno. Hrob slobodného mládenca je obsypaný pestrofarebnými svietnikmi. Pamätám sa na neho. Mal vždy dobrú náladu, nehundral a zo všetkého si robil srandu. Aj zo svojej choroby.Hrob otca troch dospelých detí, ktorý bol v dedine známy držgroš. Celý rok chodil v jedných montérkach a povráva sa, že po smrti zanechal deťom stotisíce. Na hrobe mu sliepňali dva malé kahance. Na malý hrob s dreveným krížom dáva tri veľké sklené kahance starý muž. Je tam pochovaný jeho dedko. Potom prejde pár metrov a na mramorom zakrytý hrob svokrovcov položí dve malé čajové sviečky. Hm. Prechádzam okolo hrobu kňaza. Stoja pri ňom starší ľudia. Krstil ich alebo sobášil. Bol pri nich veľmi blízko. Alebo hrob učiteľky. A tam je zas hroby matky desiatich detí. Sú plné sviečok, myšlienok, modlitieb.Zrazu som zastala pred hrobom, zakrytým lešteným tmavým mramorom. Nie je na ňom jediný kvet, veniec ani sviečka Na dedine nemožné. Kvet položia starí ľudia aj na pusté hroby, veď čo keď budú to miesto onedlho potrebovať? Pri pohľade na tento hrob mi prebleslo mysľou, že príbuzní síce majú peniaze na drahý kameň, ale nemajú čas. Ľutovala som zosnulých. Keď som sa bližšie prizrela zlatom žiariacim písmenám, zbadala som, že tu odpočívajú v Kristu Pánu živí. Pod ich menami boli hviezdičky s dátumom narodenia, ale chýbal krížik s informáciou, kedy naposledy vydýchnu. Takmer som na hrob položila sviečku. Ako pozdrav. Potom som si to rozmyslela. Ak by som mala dať sviečku živým, tak títo dvaja by to určite neboli. Zosnulí k nám hovoria, ale my ich nepočujeme. Kričia, aby sme mysleli na svojich blízkych, kým sú pri nás. Zosnulí počujú, keď sa im prihovárame. Spomíname na pekné chvíľky, ospravedlňujeme sa a prosíme o odpustenie. Keby sme ich počuli, vedeli by sme, že nám dávno odpustili.

Jolana Čuláková

Jolana Čuláková

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývam s manželom a štyrmi deťmi v dedine neďaleko Nitry. Plánujem spáchať virtuálnu samovraždu. A tuto dolu si kliknite na inzerciu. O to ide... Zoznam autorových rubrík:  Komerčne vďačnéToto nečítajteMoje malé každodennostiAko sa žije inýmKultúraAntikultúraCestovanieHaluzePoéziaNeskutočné príbehyO slobode a manipuláciiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu