Na druhom konci našej dediny chodíme na záhradu, ktorú zdedil náš starký po jeho strýkovi. A takto sa sadia zemiaky, keď máte mechanizáciu a mladé ruky.
Keď je zemiakov málo, stačí ich rozkrojiť. Treba dať pozor, aby na každej časti bol aspoň jeden klíčok. Je to vysokoodborná práca, kde jeden robí a ostatní čakajú...
Aj takto sa dajú rozkrajovať zemiaky. V starom kočíku, v ktorom pred desiatimi rokmi nakladala do plienok.
Zemiaky treba zahrabať, kukuricu hádzať pod motyku a potom to povalcovať.
Takto vyzerá meditácia po slovensky.
Takto totálna kríza.
Preč s robotou, ideme sa baviť!
Kým chalani sa hrali na mušketierov...
a hrali kriket so zemiakmi...
dievča si našlo svoje kráľovstvo vo vnútri domu, ktorý bol dlhé roky neobývaný.
Azda len toľko, že takto sa ukladali kedysi skladané sukne, ktoré nosili staršie ženy. V našej dedine chodili oblečené hlavne v čiernom.
V pozadí klasická vodová lavička - miesto, kde bolo položené vedro s vodou a hrnček. Pred lavičkou plechový uhliak, v ktorom bolo cez zimu naložené uhlie, pripravené na kúrenie.
Takto vyzerala kedysi mucholapka (k drevu priviazaný kus kože).
Toto sú bombarďáky, pravda, trochu zaplátané.
V tejto bugine všetci štyria rástli...
Takto to vyzerá, keď má gazda toho dosť a jeden z chalanov pri bláznení kopol do misky s kukuricou.
Nakoniec všetko dobre dopadlo, v záhrade sme zasadili mrkvu, petržlen,hrášok, fazuľu, kukuricu, zemiaky, tekvicu aj cesnak.
A ja odchádzam blogovať inde. Ježura von Výčapov z bloguje.cz vám praje veľa pekných dní. :o)
