Kvalita dovoleniek nezávisí od ich miesta. Viac technických vymožeností neprinieslo viac voľného času, práve naopak. Máme k dispozícii automatické práčky, umývačky riadu, kuchynské roboty, automatických pilotov a nič. Stále menej času. Husacie brko vystriedala klávesnica, knihy neprepisujú mnísi ale ľudia z Google, v domácnostiach je bežný televízor, hifiveža, počítač, auto. Nemusíme behať po obchodoch, všetko nakúpime pod jednou strechou. Ohromné, ale stále nič. Stále menej času. A láska je iba chyba v programe...No a väčšie možnosti na rýchlejšiu a kvalitnejšiu komunikáciu? Tie spôsobujú paradoxne iba väčšie odcudzenie. Prístup k informáciám majú všetci, ale iba hŕstka ich vie zužitkovať. A chudoba? Tá bude existovať dovtedy, kým ľudia pochopia, že chudobnému človeku nestačí dať materiálnu pomoc. Treba ho pomaly a trpezlivo viesť za ruku, ukazovať možnosti, pomáhať mu, aby ich uvidel a začal sám od seba. Najlepšie je začať od detí z chudobných rodín. Pravdaže, to si vyžaduje veľkú dávku obetavosti, lebo obyčajne chudobní ľudia vám na takú pomoc kašlú. Čakajú všetko priamo do ruky. Najlepšie každý deň. A keď ich aj nahovoríte na zmenu života, tak nevydržia a prvé nebadané výsledky nevidia. Vynadajú vám a vrátia sa k tomu, čo je jednoduchšie a na čo si zvykli: natrčia dlane. No a vy by ste mali pomaly, skromne a bez reptania začať od začiatku.Suma sumárum, nech máme akékoľvek možnosti, všetko závisí od schopnosti obetovať sa pre iných a dať im to najlepšie zo seba. Náš život nezávisí od technických možností. Ako napísal Kafka: Sú dva hlavné ľudské hriechy a z nich sa odvodzujú všetky ostatné: netrpezlivosť a lenivosť. Budúcnosť je tu.
Budúcnosť je tu
Autori vedecko-fantastických filmov a kníh sa mýlili. Predpokladali, že po roku 2000 budú ľudia lietať do vesmíru na víkendy, rozmnožia roboty, komunikovať budú cez videotelefóny, prístup k informáciám využije hŕstka mocných alebo že sa odstráni chudoba. Nič také sa neudialo.