Denník inej ženy

Možno raz chcela vydať svoje memoáre. Netuším, prečo ho začala písať. Ale keby ho raz chcela zverejniť, nikto by jej neveril. Ani mne sa nechcelo veriť, že to napísala. Jej úžasný život som jej závidela. Bola taká distingvovaná, usmiata a vždy dobre naladená. Keď sme sa stretli, usmievala sa na mňa a mňa zožieral pocit, že som jedna nemožná, hašterivá a neschopná ženská. Ona bola môj pravý opak. Vždy prežívam nepríjemné hryzenie, keď stretnem úspešnú ženu. Až sa mi náhodou dostal do rúk ten denník. Bol taký zábavný a tak sa mi uľavilo, že by som najradšej skákala meter dvadsať. Tak aj ju niečo zožiera! Žena iba kývla rukou. Keď chceš, zober si ho. Ja si napíšem nový.Tu je z neho kúsok (podobnosť s osobami a miestom, ktoré sa vám budú zdať podozrivo známe, je čisto náhodná):Dnes som vyletela na syna. Sedel pred počítačom, mykal nohami akoby mal triašku, čumel do obrazovky a niečo nesúvislé si mrmlal. Volala som ho večerať, ale vôbec nereagoval. Ako by bol postihnutý alebo závislý alebo čo. Neviem si s ním rady.Cez deň som mala všetkého plné zuby. Potrebovala som ísť na školenie do Žiliny a šéf ma nechcel pustiť. Vraj je to zbytočné. Ale keď tak veľmi chcem, môžem ísť v rámci svojho voľna. Somár. Tie jeho rečičky už poznám naspamäť. Jáj, moja, ženy si musia vedieť poradiť v každej situácii. Ľahko je niečo robiť, keď všetko funguje. Ale robiť vtedy, keď nič nefunguje, to je umenie! Ide mi s tým na nervy. Keby radšej rovno povedal, že kultúra je zbytočná a zrušme kino, ktoré náš rozpočet zaťažuje. Išla som vlastným autom. Ja ti ukážem, ty hnusný nekultúrny plešivec. Všetko sa dá, keď človek chce. Mala som bobky, lebo nádrž bola poloprázdna a ja som nemala koruny. Včera som si kúpila čižmy. Mali ich u Baťu za polovičnú cenu. Mužovi ich ukážem až po výplate, inak ma zožerie aj s chlpami. Na účte nemám ani floka a benzín zase zdražel. Nech sa s ním zadusia. Našťastie mi vydržal. Vďaka ti, Bože!Peťo sa triasol za počítačom ako postihnutý záchvatom. Muž sedel na záchode a čítal noviny. Obidvaja mi išli na nervy. Domov som prišla o šiestej a na večeru nebolo nič. Musím šetriť. Výplata je o týždeň a ja mám na potraviny tisícku. To ma naučila mama. Keď chceš ušetriť, musíš variť domácu stravu. Jej sa to povie, keď robila v štátnej firme a o štvrtej im padla. A bývala so svojou mamou, ktorá jej varila. Išla jej síce na nervy, ale aspoň jej každý deň navarila a upratala.Vyhrabala som balíček špagiet a ešte v kabáte som postavila vodu na špagety. Prezliekla som sa a nastrúhala syr. Z jednej strany bol trochu plesnivý a tak som sametový povlak, ktorý na eidame nemá čo hľadať, rýchlo zoškrabala. V chladničke bolo iba maslo, kvasnice, jogurty, otvorená rybia konzerva a lunex. V špajzi som našťastie našla salsu a pomiešala ju s otvorenými sardinkami. Čo máme na večeru? kričal zo záchoda muž. Špagety, chcela som zakričať naspäť, ale potom ma napadlo, že sa asi rozzúri, lebo sme ich mali pred týždňom. Tak som zakričala, že máme cestoviny á la Jadran.Syn ma stále ignoroval. A tak som sa do neho pustila. Či má hotové úlohy, upratanú izbu a vynesené smeti. Treskol klávesnicou po stole, až som sa mykla. Aj mi ho bolo ľúto, že som na neho nakričala. Ale bola som naštvaná na šéfku, na seba, na muža aj na mamu. A ešte na výrobcu debilných otváračov konzerv, lebo z tej rajčinovej salsy mi vyfrklo na pulóver. Peťovi som radšej nič nepovedala a vyšla som na verandu. Sadla som si pred dvere a chcelo sa mi revať. Keď som sa vrátila do kuchyne, obidvaja sedeli v obývačke. Pozerali správy. Na kuchynskom stole boli dva špinavé a jeden čistý tanier. Naložila som si rozvarené akciové špagety z Tesca na jeden zo zababraných tanierov. Nešli mi dole krkom.Zobrala som tanier do obývačky. Tým dvom je úplne jedno, že aj ja si chcem pozrieť správy. Hlavne, že majú plné bruchá, čertila som sa, ale som ani nemukla. V noci som žehlila do druhej. Potom som si išla ľahnúť. Strčila som mužovi ruku pod pyžamo. Zhíkol. Čo ma chytáš za brucho? Hybaj preč, studená si jak žaba!Odsunula som sa na svoju polovičku a strčila som svoje stuhnuté telo pod studený paplón. Ľutovala som ho. Má toho v robote dosť a ešte aj ja ho otravujem. Po chvíli som svoj postoj (aj keď som stále ležala) zmenila. Veď počkaj, ty budeš niečo chcieť! A zbytočne mi budeš vyčítať, že iba ty musíš stále začínať. Ja ti dnešnú noc ešte pripomeniem!Snívali sa mi bláznivé sny, ale ráno som si nič nepamätala. V poslednej dobe sa mi nič nesnívalo a tak mi bolo ľúto, že konečne dačo a ja neviem čo. Jeden známy – ľudový liečiteľ mi hovoril, že ľuďom sa vždy niečo sníva, ale hneď na to zabudnú. Svoju myseľ po zobudení zaplavia starosťami a všetko pekné im uletí. Hm. Keby spal vedľa chlapa, ktorý si namiesto ranného bozku uprdne, tvrdil by niečo iné.