To je už ale dávno prekonané. Vitajte vo virtuálnej realite.Slovensko, južná časť, vidiek. Nevládzem ďalej. Je tu Veľká noc a ja nemám upratané, napečené, zasadenú zeleninu, pohrabaný trávnik, okná sú špinavé. Viem, že je to zbytočný stres, kvalita života závisí od celkom iných a podstatnejších vecí, ale nedokážem to vnútorne pochopiť. Predsudky ma gniavia od malička, manipulujú mnou ako handrovou bábikou. Stačí malý ťuk a ja sa rozplačem alebo dychtivo chmatnem po podanej ruke. Viem, že je to moje osobné trápenie, aj sa na chvíľu odpútam a cítim pokoj, ale o chvíľu som zdeptaná znova. Nevládzem, nevládzem. Nechcem aby ste ma chápali, len píšem o svojich pocitoch. To azda môžem? Nikomu tým neškodím a nie je protizákonné rozmýšľať o samovražde. Alebo je? Je to proti zákonu? Akému? Božiemu alebo ľudskému? Kto tu rozkazuje, čo je dobré a čo zlé? Ľudia? Boh? Decká sedia pred počítačom a muž pred televízorom. Sú vyčerpaní a unavení. Aj ja. Už ich nevládzem okrikovať, aby mi prišli pomôcť umyť riad a vyniesť smeti. Už nie. Radšej si sadnem v noci pred počítač a debatujem v inom svete s inými ľuďmi. Tam mi je fajn. Som iný človek. Neplatia tu Božie ani ľudské zákony. Aj keď sem-tam stratím svoju virtuálnu istotu a ľudské vzduchové bubliny ma dokážu naštvať, mám slobodu. Virtuálne premýšľam o samovražde. Nikomu to nemôže uškodiť. Mám tu kamarátov, ktorí sa o tom radi rozprávajú. Pred časom som videla divadlo so živými hercami, v ktorom celý čas išlo o jediné - o prípravu samovraždy. norway.tuday. Dobrá haluška.Nič nebolo na tom divadle pochmúrne. Aj samovražda sa dá pripraviť zaujímavo a vtipne. O tom je aj tento text. Ľudia túžia po slobode. Chcú sa baviť. Bavia sa aj vtedy, keď to ide na ich účet. Ukrižovali Krista. Zavraždili ho. Hnusne a slávnostne. Chceli sa baviť, urobiť šou pre dav, ukázať svoju silu a zvíťaziť na slobodou. A ľudia sa bavili. Bavili sa svojou bolesťou, trpeli, trhali si vlasy. Vraždí sa aj dnes. Nielen guľkou do hlavy a nožom do srdca. Dobrovoľne páchame samovraždy. Kristus spáchal úžasnú samovraždu. Verejne a bombasticky. Urobil šou pre ľudí. Bola to iba šou? Nie som Kristus, ale je vo mne. Niektorí tomu neveria, že je v nich. Je to vlastne jedno. Ak Boh stvoril človeka na svoj obraz a je všade a teda aj v každom z nás, tak vraždil druhého a zároveň páchal sebevraždu. Chápem ho. Aj ja by som chcela najradšej vraždiť a zároveň páchať sebevraždu. Ale na čo by to bolo dobré? Pochopili by ľudia, prečo som to urobila? Asi nie. Tak ako zostala bez povšimnutia masová vražda a samovražda v Britskej Guyane. Ale virtuálna samovražda? To tu ešte nebolo. Bude to úžasné, keď preseknem svoje žily a preruším všetko, čo ma napĺňalo doterajším virtuálnym životom. A spadnem na dlažbu nahá ako Mr. Bean. Rozmýšľam o tom, ale nechcem, aby ma ľudia očumovali a bavili sa. Pritom to potrebujem a túžim po tom. Som virtuálne švihnutá?
Matka niekoľkých detí plánuje spáchať prvú virtuálnu samovraždu
Je Veľký piatok a mňa zaujal text na jednom webe. Zaoberá sa masochizmom, satanizmom, okultizmom, náboženskými sektami. Ľahké a vtipné texty. Neuveriteľné, ako dokážu niektorí ľudia vybabrať s inými. Ako ich dokážu zmanipulovať, aby bez rozmyslu urobili niečo, čo zobudí ich vášne a pritom netušili, že sú manipulovaní. Nepripomína vám to niečo? A čo systém dnešných reklám? Hm. V roku 1978 chlapík menom Jim Jones, ktorý sa vyhlasoval za nového Ježiša Krista, dokázal zmanipulovať stovky ľudí. Na jeho doporučenie vypili grepový džús s kyanidom. Stalo sa to v džungli Britskej Guyany a tých, ktorí odmietli nápoj vypiť, jeho pomocníci zastrelili. Našli tu 914 mŕtvych tiel a Jima Jonesa s guľkou v hlave. Dodnes nie je jasné, či spáchal samovraždu alebo ho zavraždili.
