reklama

Na Nový rok späť o kurací krok

Niekoľko dní pred Vianocami som vážne uvažovala, že ich v našej rodine prežijeme inak. Samozrejme, že všetko alebo aspoň veľa vecí zostalo po starom. Aj Nový rok sa narodil tak ako inokedy. Nič mimoriadne. Rozdiel bol iba v tom, že som sa stále viac začala zaoberať myšlienkou vrátiť sa do stredoveku. Stále častejšie som premýšľala o dobe, v ktorej ľudia nemali internet, hypermarkety ani povinnú školskú dochádzku. Keď viac verili svojmu srdcu a svojim blízkym ako informáciám. Možno preto, lebo nemali inú možnosť...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Nový rok je tu už pár tisícročí. Pokročil do štádia, keď strieľame šampanské a pyrotechniku, stretávame sa na námestiach, na chatách, v obývačkách. Teda väčšina z nás. Podľa médií sa tak vraj zabával celý svet. Ja pochybujem, že celý. Podaktorí naozaj šantíme ako zmyslov zbavení, slzíme od dojatia, kričíme od radosti. Nadychujeme sa, aby sme premohli svoje nedostatky, strach, zabudli na minulosť a ovládli budúcnosť. Celkom ako novorodenci. Nič som na Vianoce nezmenila. Ani to neľutujem. V našej rodine to tak funguje. Horúčkovité upratovanie tesne pred Štedrým dňom, vypekanie, varenie, nakupovanie, nervozita a potom slastný pokoj a mier. Vlastne je to tak dobre. Aj Ježiš sa narodil do chaosu. Jediné, čo som zmenila, boli moje predstavy o najkrajších Vianociach. Bolo mi zrazu jasné, že každý by si mal urobiť Vianoce podľa svojho vnútorného pocitu. Jeden nech si ich urobí kvôli rodinnej pohode, ďalší zo zvyku, iný kvôli viere alebo kresťanskej tradícii. Vyčačkané alebo celkom jednoduché. Potom som zistila, že ľudia vlastne nevedia, aký majú mať pocit z Vianoc a ani zo svojho života. Aj keď mnohí si myslia, že v tom majú jasno. Všade o tom čítajú, zovšadiaľ sa to na nich hrnie. Kopec ďalších ľudí im to jasne, pútavo a dakedy aj úžasne a zábavne vysvetľuje, ako ideálne žiť. Od profesionálnych dizajnérov a odborníkov na vzťahy začínajúc až po novinárov, hercov, umelcov, politikov, športovcov a iné brity končiac. A vnútorné pocity ľudí sú v háji.Vrátila som sa myšlienkami do nášho stredoveku. Vtedy vedeli o vlastných pocitoch oveľa viac. Nevedeli o tsunami v Thajsku a Katrinách v Amerike ani o tom, ako dokonale milovať a dokonale si zariadiť chalupu. Mali svoje pocity a skúsenosti. Svoje zvyky a istoty. Nemali nič, len choroby, trápenia, ťažký život, chýbali im informácie a predsa mali tak veľa. Aj vtedy ľudia robili to, čo dnes. Milovali, trpeli, nenávideli, túžili... Nevedeli nič o feng šuej ani modernej medicíne, o psychoanalýze ani o tom, či majú zemepáni radšej bravčové alebo hovädzie. Mali svoje pocity. Čo tak vrátiť sa k nim v dnešných podmienkach? Využiť technické zázraky vo svoj prospech? Urobiť si z televízie, rozhlasu, internetu, mobilných telefónov, áut, liekov a iných úžasných vymožeností dobrých sluhov. Nie pánov, ako nám ich chcú nanútiť ľudsky príťažlivé reklamy a tisíce výrobcov. Nenechať si rozkazovať, kedy, čo a ako to robiť. Kedy telefonovať, kedy pozerať správy, kedy sa zabávať, milovať, nakupovať, ako vychovávať, čo jesť, ako dobre vyzerať, kedy spomínať, plakať, zomierať... Aj v stredoveku bola móda, aj vtedy boli hlúpi a nevzdelaní, leniví, zákerní, pyšní a málo pokorní ľudia. Ibaže vtedy to bolo akési ozajstnejšie, živelnejšie, kvôli vlastnému presvedčeniu a akoby o dušu. Fest a poriadne. Ľudia robili to, čo naozaj cítili. Naše vlastné pocity dnes strácame a s nimi akoby aj vlastnú dušu. Bojíme sa mať deti, lebo čo ak nezvládneme ich výchovu?! Bojíme sa ísť do zamestnania, lebo čo ak nebudeme dosť dobrí? Bojíme sa zamilovať, čo ak zlyháme? Čo ak nesplníme, čo od nás očakávajú iní? Stále menej počúvame svoj vnútorný hlas, svoje zmysly a svaly. Stále menej sa na seba spoliehame. Stále menej veríme vo vlastné sily a schopnosti. Nemusíme ovoniavať jedlo, ktoré kupujeme, (okrem mäsa :-)) nemusíme namáhať svoj hlas (to sa netýka učiteľov), nespoliehame sa na svoj sluch (nie na koncertoch), zabúdame používať svoj hmat, zrak, svoje prirodzené telo. Sfajnoveli nám chuťové poháriky a zopár údov. Tvárime sa, že nie je dôležitá jemnosť ženských dlaní ale veľkosť poprsia. U chlapov je zas dôležitá napríklad aj veľkosť auta. Hm. Je na nás vyvíjaný silný tlak, aby sme takí boli. Aby sme boli závislí na iných ľuďoch a na veciach, ktoré produkujú. Aby sme ich potrebovali.Kedysi sa ľudia zabávali aj počas práce. Na poli boli v lete často celý deň a takmer celá rodina. Aj nemluvňatá. V zime sa páralo perie, vyšívalo, hralo divadlo, dospelí rozprávali príbehy a deti sa jašili. Aj vtedy sa sedelo k krčme a chlapi mlátili ženy. Tiež to bolo naozaj a o dušu. Ako dnes. Často hovoríme, že buď robíme alebo sa zabávame. A makáme do vyčerpania. Teda podaktorí. Oddelili sme prácu od zábavy. Vymysleli sme si dovolenky, relaxačné pobyty, vychovávateľky, upratovačky, televíziu a platíme za ne. Vymysleli sme si psychológov a internetové diskusie, aby sme mali s kým komunikovať a aby nás mal kto počúvať. Kedysi ľudia žili v jednej domácnosti aj dvadsiati. Dnes je ideálom žiť single. Kedysi sa ľudia liečili bylinkami, dnes prežíva boom alternatívna medicína. Kedysi ľudia spievali, dnes je módou muzikoterapia. O vzťahu k zvieratám a iných terapiách ani nehovorím. Kedysi sme si dávali na Vianoce papuče a ponožky, dnes nábytok a elektroniku. Kedysi naváľalo v zime snehu a ľudia si z toho veľa nerobili. Dnes silnejšie fúkne vietor a z kolapsu ťažia nielen médiá ale aj zlodeji a politici. Bŕŕŕ. Ešteže ľudia z neďalekej dediny vyšli von a roznášali zafúkaným teplý čaj. Celkom mi to pripomenulo stredovek bez technických vymožeností. Alebo skôr renesanciu.Vianoce som prežila bez internetu. Až dnes som si k nemu sadla. Neposielala som žiadne elektronické a esemeskové pozdravy. Iba dvadsať klasických pohľadníc ako každý rok. V duchu som bola nielen s blogermi a svojimi známymi ale aj s ľuďmi uviaznutými v zafúkaných autách, aj s tými, ktorí zostali bez áut zafúkaní na životných cestách. A do Nového roku som všetkým želala iba jedno. Návrat k podstate vecí. Uvedomila som si to vo chvíli, keď si moja dcéra pri zdobení stromčeka vyspevovala Jingle Bells, Jingle Bells a nie Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa. A ešte počas návštev u niektorých priateľov, z ktorých niektorí mali úžasne vyzdobené byty, kanadské či holandské jedličky, perfektne pripravené pohostenie, poznali politickú situáciu vo Francúzsku aj v Rusku, ale často nevedeli, čo si myslia a po čom túžia ich deti. Takmer ako u nás doma... Prajem príjemný návrat ku graficky neupravenej a chemicky nevylepšenej ľudskosti, priatelia...

Jolana Čuláková

Jolana Čuláková

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývam s manželom a štyrmi deťmi v dedine neďaleko Nitry. Plánujem spáchať virtuálnu samovraždu. A tuto dolu si kliknite na inzerciu. O to ide... Zoznam autorových rubrík:  Komerčne vďačnéToto nečítajteMoje malé každodennostiAko sa žije inýmKultúraAntikultúraCestovanieHaluzePoéziaNeskutočné príbehyO slobode a manipuláciiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu