Raňajší adrenalín milujem

Onedlho počujem po schodoch buchotať deti. Pri prebúdzaní sveta je všetko počuť oveľa silnejšie. Zložím časopis a uvoľňujem priestor mladým. Kolobeh nezastavíš. Zuby si umývam spolu so synom. Kým stihnem vytlačiť bezfluórovú bieliacu pastu na svoju žltú kefku, on už svoju zelenú strká do pohára s ostatnými kefkami, ktoré hrajú všetkými farbami dúhy (ešte šťastie, že nás je iba šesť). Vybehne von ako s nasoleným zadkom. Je mi jasné, prečo sa tak ponáhľa. Ide si písať úlohu z matiky. Pokrútim hlavou a pením poctivé dve minúty. Potom si vypláchnem ústa. Prehrabnem si rukou vlasy, natriem tvár Niveou a snažím sa vypadnúť. V kúpeľni sa v tejto chvíli hmýrime už piati. Jeden medituje na vécku, druhý v sprche a dvaja aj s kefkami v ústach štuchajú do seba a fŕkajú na zrkadlo biele bodky. Iba si vzdychnem. Vlastne je to dobré znamenie. Užívam si ráno.Mám rada našu kúpeľňu s veľkosťou štyroch metrov štvorcových. Je to miestnosť, kde sme si najbližšie. Keď muž vylieza zo sprchy, opúšťam zamorený priestor. Nie je tam pre mňa už miesto. Po šestnástich rokoch manželstva som sa naučila ustupovať. Ešte chvíľu a vyrútia sa na mňa, že im vydýcham ich prídel vzduchu. Nakoniec, nech si svoje ranné rituály dýchajú sami! Veď prvé čo urobia, keď vrazia do kúpeľne, je okrem sácania a buchnátovania aj zabuchnutie malého okienka. Bŕŕŕŕ! Tu je ale kosa! Smrádek ale teplúčko, opakujú jednu z mála životných právd, ktoré sme ich nemuseli horko-ťažko učiť. V našom dedinskom obchode dostanem kúpiť všetko, čo potrebujem k životu. Chlieb aj mlieko. Ostatné kupujem v hypermarkete. Je to vraj úspornejšie a priznávam bez mučenia, ráno sa mi nechce rozmýšľať, kalkulovať a sledovať akciové ceny. Ráno ma otravuje už aj to, keď musím vymyslieť, akú desiatu mám deckám spraviť. Včera mali salámu, dnes dostanú paštétu, zajtra maslo s džemom. Mala by som im konečne spraviť nejakú pomazánku. A čo budem variť, je ešte vo hviezdach. Pozriem von. Hviezdy sú fuč, iba hmla a za ňou vychádzajúce slnko. Zhasnem v kuchyni, aby muž nehundral.Dnes som sa prekonala. Stihla som urobiť čaj a dvojdňový chlieb vysmažila vo vajíčku. Vau, povedal muž a sadol si k stolu. Vau, povedali deti, postupne si sadali a odsadali, postojačky pili čaj, pchali do tašiek desiatu, učebnice, šibrinkovali mi pred nosom žiackymi knižkami a šekmi za stravu, strkali sa a predbehovali, kto skôr si chytí najlepšie miesto pri obúvaní. V teniskách dobiehali do kuchyne a napochytro mi dali pusu. Nestihla som ich za to ani vyhrešiť a už dupotali na dvore. Mužovi som zapla gombík na košeli. Pobozkal ma a stihol mi pozrieť do očí. Vau. Buchla brána.