V Nitre máme pravú nefalšovanú reality show

Záujem divákov je mimoriadny. Bola som prekvapená. Vo štvrtok som išla okolo. Je to na najfrekventovanejšom mieste v Nitre a pôvodný zámer určite nebol vyrobiť zábavnú show pre ľudí. Vŕtajú chodníky, odstraňujú staré semafory a podstrčili nám dopravných policajtov.Sledovanosť závratne stúpa, keď začnú kvíliť brzdy a píšťalka prekrikovať klaksóny. Takých situácií je dnes ako šafránu. Brzdy počuť každú chvíľu, ale zvuk píšťalky má svoje čaro. Priťahuje ako magnet. Mať poruke kameru, tak stačí nasnímať pár záberov, zostrihať ich a bol by večerný program ako vyšitý. Zgustli by si na ňom všetci, ktorí sledujú reality show kvôli sociologickému prieskumu. Tu môžete vidieť všetko. Strach, napätie, vášne, vyrovnanosť, ignoranciu, hrubosť, neistotu, zábavu, autentickosť... Strach v očiach mali hlavne mladší, ktorí nezažili „policajtov naživo“. Budem vedieť, čo mi bude ukazovať? Kam sa mám zaradiť? Nepíska na mňa? Mám pridať alebo spomaliť? Môžem prejsť alebo mám čakať? Úžasné reakcie. Aj mne sa srdce silnejšie rozbúchalo, keď som pred sebou zbadala policajta. Zabudla som na všetky svoje pestované zásady a pokorne som sa prispôsobila väčšine. Zistila som, že to nie je až také strašné. Bolo dokonca celkom príjemné. Nechať sa viesť, počúvať dirigenta a poslúchať. Dvakrát sa mi podarilo prejsť cez križovatku bez toho, aby som nabrala zeleného mužíčka alebo dezorientovaného chodca. Nič také sa neudialo. Vydýchla som si a stúplo mi sebavedomie. Počúvali sme ako ovečky svojho pastiera. Ty ideš sem, ty čakaj, ty pridaj plyn. Niektorí vodiči síce nevedeli, čí sú, ale zvládli to. Neodolala som a reality show som vyskúšala hneď niekoľkokrát. Raz ako vodič, potom ako chodec a chvíľu som bola čumilom. Ľudia naokolo sa tiež bavili. Slnko svietilo a všetkým bolo akosi fajn. Boli sme súčasťou davu, ktorý sa na chvíľu zlial do jednej rieky s jasným cieľom. Ľudia postávali na chodníkoch a najviac ich to bavilo na vyvýšenej terase Tesca, odkiaľ mali výhľad na celú križovatku. Každý si našiel aspoň chvíľu, aby sledoval reakcie vodičov, policajtov, chodcov. Niektorí tam postávali dosť dlho, iní sa ani nezastavili, lebo sa ponáhali do práce, do školy, domov, za povinnosťami. Ale všetkých to priťahovalo a na chvíľu zaujalo. Bolo zábavné sledovať, ako sa fosforeskujúci chlapík rozdrapuje na betónovom „minipódiu“ s bieločervenými pruhmi, v zuboch drží píšťalku a točí sa okolo svojej osi ako tučná handrová bábika s pevne narazenou policajnou čiapkou tesne nad očami. Mala som sto chutí zastať so svojou hrdzavou Škodou 120 tesne pri ňom, vykloniť sa z auta a nenúteným štýlom komikov Jindřicha Plachtu, Vlastu Buriana či Jula Satinského sa spýtať na cestu do Tesca. Ľudia akoby mali radosť z toho, že neľudské svetlá nahradila teplá ľudská dlaň aj keď s pelendrekom medzi prstami a že oči šľahajúce blesky na všetky strany sú tu iba pre nich. Ach, to boli časy, keď nás riadili ľudia a nie technika. To bolo oveľa zábavnejšie. Ľudia boli iní. Boli súčasťou davu, ktorý mal niečo spoločné. Spoločný cieľ, spoločné problémy, podobné kúpeľne, obývačky, televízory, programy, vtipy... Dnes akoby sme tiekli v jednej rieke, ktorá má niekoľko prúdov. Skáčeme z jedného do druhého a nenachádzame pokoj ani v jednom. Zmeny prichádzajú tak rýchlo a nečakane, že sme si nie celkom istí, či sme sa zaradili do správneho prúdu, či sme to ešte stihli alebo netrčíme v nesprávnom prúde príliš dlho.Už viem, prečo ľudia pozerajú reality show. Chýba im istota, majú problémy s riešením problémov, zaujíma ich, ako zvládajú život iní, cítia, že vzťahy sú dôležité ak nie najdôležitejšie. Nevedia to pomenovať, ale ani sa im nechce tým zaoberať. A tak si večer čo večer sadajú pred obrazovky, kde im to všetko ponúkajú. Ilúziu. Televízie iba vyplnili dieru na trhu. O pár rokov bude všetko inak. Trh sa presýti a bude treba prísť opäť s niečím novým.Televíziám v tomto smere nič nevyčítam. Skúšajú, čo zaberie. Ten, kto nič nerobí, nič nepokazí. Chcú zbohatnúť a vymysleli najlacnejšiu formu, ktorá im prinesie peniaze - reality show. To hej. Oni len skúšajú, kam môžu zájsť a čo zaberie. Vymýšľajú lepšie reklamy, nové formáty, úžasnejšie upútavky, šokujúcejšie správy. Nezaberú? Dobre. Vyvodíme dôsledky, niekoho prepustíme, iného prijmeme a ideme ďalej. Nebude dopyt, nebude ponuka. Niečo vymyslíme, nebojte sa. Sledujeme, ako nás sledujete. Len vydržte. Neodchádzajte. Kritizujte, hnevajte sa, chváľte, ohlasujte sa, len neodchádzajte.Tá štvrtková, veľmi príjemná, originálna a nefalšovaná reality show v Nitre, ktorá potrvá niekoľko týždňov, bola pre mňa prekvapivo relaxom, spomienkou aj nostalgiou. Ľudia akoby sa vylúpli zo svojich škrupiniek. Pocítila som dotyk prsta zo známeho Michelangelovho obrazu.