Ako mi voľby zaklopali na čelo

O tom, že kandidovať na predsedu bude Ján Greššo (herec, riaditeľ Divadla Andreja Bagara, mestský poslanec a člen všelijakých rád a komisií, inak veľmi šikovný človek) som sa dozvedela vďaka bulvárnej informácii. Na jar sa išiel pobiť so súčasných nitrianskym primátorom. Táto akože bitka živila miestne noviny dosť dlho, kým nevysvitlo (vlastne ani nebolo zamračené), že primátor sa dobrovoľne a bez mučenia kandidatúry na predsedu VÚC vzdáva. Bola to celkom fajn reklama zadarmo.To je všetko, čo viem. Nepoznám meno jediného poslanca. Niečo sa mi marí o skomolenej fúzii všakovakých strán. Spájajú sa, rozpájajú a znova spájajú, len aby zlikvidovali nadvládu Maďarov v krajskom parlamente. Ako novinár som sledovala dianie a viem, že si tam robili, čo chceli. Väčšinou rozhodovali v prospech južných okresov. Nie preto, aby sa tam mali ľudia lepšie. Jednoducho zo zásady, alebo z osobnej prestíže alebo osobnému zisku alebo pocitu moci alebo fakt neviem. Kvôli ľuďom to nebolo ani náhodou. Vrcholom bolo, ako sa niektorí poslanci chceli nabaliť na dôchodcoch. Zneužili projekt transformácie a prenájmu sociálnych zariadení. Odsúhlasili prenájom vlastným neziskovkám netransparentne, bez tendra. Táto kauza chvíľu živila aj celoštátne médiá. Bola to reklama zadarmo. Ibaže ja som sa nič podstatné nedozvedela. Aj tak tam všetci sedia ďalej a čo? Ľudia sú im ukradnutí.Predseda VÚC Milan Belica tvrdí, že mu je z toho zle. Aj mne. Len neviem, či sa stačí vyvracať a tvrdohlavo ísť voliť, aj keď neviem koho. Aj by som chcela, aj by som sa na to najradšej vykašlala. Tak vám treba, hundrem si. Alebo tak nám treba? Vyzerá to, že keď sa rozhodnem pre prvú alternatívu, musím ísť za informáciami sama. Hľadať, všímať si každú zmienku o kandidátoch, byť aktívnym voličom. Ja som ešte stará štruktúra. Som pasívny volič. Stále čakám, že poslanci prídu za mnou. Aspoň cez noviny alebo plagáty. Je mi jasné, že na mňa kašlú. Ale nemuseli by to robiť tak okato už pred voľbami.