reklama

Boj proti fašizmu v kuchyni?

Jiří X. Doležal z českého Reflexu sleduje neonacizmus v Českej republike už roky. Pred časom napísal dve strany textu „len“ kvôli tričku, ktoré mal oblečené futbalista z Brna a nepriamo tak propagoval zakázané hnutie. Malichernosť však? Písať o tričkách, na ktorých sú všakovaké obrázky a znaky. Možno ľuďom trošičku pripomínajú „náckoviny“, ale nie je to hákový kríž. Kývnu rukou: mladosť – pochabosť a ide sa ďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Drobnosti, ktoré vidíme takmer všetci, nemusia hneď končiť tragicky. Nosiť tričko s pochybnými znakmi neznamená robiť niečo zlé. O tom sa nepíše. Pritom práve pri drobnostiach je šanca, aby sme dokázali zabrániť bujneniu násilia. Je to taká hlúposť, ale viete, čo majú vaše deti nahraté v mobiloch? Alebo ako a o čom sa rozprávajú v škole, na ulici? Ja som zásadne proti prehrabávaniu sa vo veciach a prísnemu kontrolovaniu. Jedinou možnosťou, ako zistiť legálne, čo majú moje deti za ušami, je poctivo počúvať všetky ich „blbiny“, ktoré ich trápia. Niektoré sú fakt o ničom a niekedy sa modlím, aby som stále neprevracala očami. Ale trpezlivosť ruže prináša. Oni sami zrazu prídu a začnú sa predvádzať, čo majú nahraté v mobile a rozprávať, o čom sa rozprávajú v škole. Z ničoho nič sa z nich vysype všetko, čo ich trápi. Funguje to. Má to iba malý háčik. Musíte si nájsť čas. Veľa času. Pri obede, večeri, pri telke. To je jedno. Ale výsledok sa dostaví.Pred mesiacom mi šestnásťročný syn doma púšťal „haluškové“ zvonenia, ktoré teraz najviac letia. Chválil sa, aké superné haluzové klipy a zvukové efekty má vo svojom mobile. Ja som žehlila a on mi púšťal rôzne zvuky. Medzi inými napríklad galériu prdov, od prdu vodiča kamiónu až po nežný dievčenský prd. :o) Vydržala som to. Na záver si ale nechával absolútnu lahôdku. Spustil to a čakal, ako sa urehocem k smrti. Z jeho mobilu začalo prašťať, ako zo starého ampliónu a ozval sa nezameniteľný hlas Adolfa Hitlera, ako vykrikuje svoje agitačné heslá. Trvalo mi dosť dlho, kým som vysvetlila, prečo to má zmazať. On tvrdil, že to je iba zábava a nie propagácia fašizmu. On by predsa nikoho nezabil, to dá rozum. A odmietol to zmazať. Hm. Keď zavraždili Daniela, tak som mala rukolapné dôvody, ako mu dokázať, že to nie je také neškodné, ako si myslí. Prejav zmazal. (Ak by som tým potešila Danielových rodičov, tak im poviem, že smrť ich syna nebola zbytočná. Jednému mladému mužovi aspoň trochu otvorila oči.)Akoby to nestačilo, dnes som riešila druhého syna. Mala som pustenú maďarskú rozhlasovú stanicu. Druhý syn (siedmak) prišiel zo školy, sadol si k stolu a o chvíľu povedal. „To čo je? Maďari do plynu!“ Skoro mi vypadol hrniec s polievkou. On sa iba začal smiať, akoby povedal vtip. Vraj tak pokrikujú po sebe v škole cez prestávky. Len tak z prče. A nielen to. Aj Haj Hitler alebo Cigoši do plynu a podobne. A jeho spolužiak má rodičov, ktorí Maďarov neznášajú. A keď bude veľký, bude voliť Slotu. A rozčuľuje ho, keď Maďarom nerozumie. Potom sa znova zasmial, nabral si polievku a povedal, že si robí srandu a spokojne jedol ďalej. Vraj len skúšal, ako budem reagovať. Hm. Vedela som, že deti v puberte budú jesť ako kombajny, ale nemyslela som si, že „zhltnú“ aj toľko nášho času a nervov. A že budem musieť riešiť národnostnú otázku, fašizmus a násilie celkom nenásilne. (Skoro som synovi jednu dala pozauši :o)). To nie je ako na ulici alebo v autobuse či vo vlaku, keď niekoho obťažujú vyholené hlavy a všetci to vidia. Vtedy všetci cítime strach. Oveľa úspešnejšie by bolo bojovať, keď to vyzerá celkom neškodne a strach necítime. Vyzerá to tak jednoducho, ale paradoxne si to vyžaduje oveľa viac našej pozornosti. Vražda nás priťahuje viac. A tričká, slová, gestá alebo hudba, ktorej ani Pánboh nerozumie, sa nám povaľujú v domácnostiach bez povšimnutia. Od novinárov, politikov, umelcov a verejne známych osôb sa „boj proti násiliu“ očakáva. Aj od bežných ľudí, ktorí sa s násilím priamo stretli. Nakoniec, včera vo večerných správach bola informácia, ako vo vlaku skupinu študentov obťažovali skíni. Sprievodca sa vraj „zdekoval“ a privolení policajti iba usmievali.Nám chýba taký žurnalista, ako Jiří X. Doležal. Ten bojuje aj proti drobnostiam, z ktorých práve nemusíme mať husiu kožu. Vyzerá to, akoby boj proti neonacizmu bol jeho srdcovou záležitosťou. Na Slovensku sa o násilí veľa rozpráva a podpisujú petície. Je výborné vyjadriť svoj názor ale výborné (a oveľa ťažšie) je pre to niečo urobiť. Nerobím si ilúzie, že na základe Doležalových článkov odstránia v Českej republike neonacizmus. On len opakuje, že je nebezpečné podceňovať prvé príznaky. Držím mu palce. Aj tým, ktorí si ich na základe jeho článkov začnú všímať. To je dobrý začiatok.

Jolana Čuláková

Jolana Čuláková

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývam s manželom a štyrmi deťmi v dedine neďaleko Nitry. Plánujem spáchať virtuálnu samovraždu. A tuto dolu si kliknite na inzerciu. O to ide... Zoznam autorových rubrík:  Komerčne vďačnéToto nečítajteMoje malé každodennostiAko sa žije inýmKultúraAntikultúraCestovanieHaluzePoéziaNeskutočné príbehyO slobode a manipuláciiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu