Aké bolo moje prekvapenie, keď tri témy sa na slovo zhodovali s tými, ktoré mi včera dala nádejná maturantka.
1. My sme my. (tú mala v ruke včera)
2. Každá lavica niečo skrýva. (namiesto toho bolo na papieriku niečo iné, už si neviem spomenúť na názov, ale určite niečo so študentským životom)
3. Slová kníh nás vždy vzrušia. Dôležité je, aby nás zmenili. (aj to som videla včera, akurát tam chýbal podpis – Konfucius)
4. Bez rodiny sa človek trasie od zimy. - diskusný príspevok (včera tam chýbal iba ten dodatok – diskusný príspevok)
Inak presne na slovo to isté. Zapamätala som si hlavne posledné dve témy, lebo sa mi celkom páčili. No nie je to úžasné? O možnostiach, ktoré majú dnes mladí, sme my mohli iba snívať. Alebo je to naopak? Mládež môže iba snívať o radosti, ktorú sme zažívali my, keď sme sa spoliehali iba na seba a vedeli sme, že pri písomkách si musíme pomôcť sami a bez cudzej pomoci. (Hoci profesori nás nenechali napospas neznesiteľnému osudu...)
Pán Boh opatruj našich maturantov. Práve preto, že sa niektorí spoliehajú na to, že to majú o niečo ľahšie, im držím palce oveľa tuhšie.
