Do triedy som vošla spolu s pani učiteľkou. Žiaci posedávali a debatovali. Ani si nás nevšimli. Zostala som prekvapená. To za našich čias... Učiteľka bola evidentne zvyknutá, tak na nich zakričala, či si mienia zdvihnúť svoje zadky. Horko ťažko sa pozviechali hore. Niektorí prežúvali žuvačky.
Keď si s hundraním sadli, začali sme im vysvetľovať, ako bude prebiehať celá skúška a ako správne vyplniť odpoveďové hárky. Niekomu zazvonil mobil. Upozornila som ich, že keď ešte raz zazvoní mobil, zoberiem ho a položím na stôl. Až vtedy viacerí spozorneli. Všimla som si troch-štyroch chlapcov, ktorí ležérne sedeli na stoličkách, nohy vystrčené až pod predchádzajúcu lavicu a oči kdesi na povale. Za mojej éry sme im hovorili "salámisti". Stále som si myslela, že sa tak tvária iba na začiatku. Aké bolo moje prekvapenie, keď začali vypĺňať testy štýlom sazka-športka. Podišla som k jednému a pýtam sa ho: "Tebe nezáleží, aby si to mal čo najlepšie? Veď je to tvoja povinnosť urobiť to ako najlepšie vieš!" Ani na mňa nepozrel a ďalej sa vyvaľoval na stoličke. "No určite. Kašlem na to," zahundral si popod nos.
Prekvapená som vyšla z triedy a zamierila som do jedného z kabinetov. Začala som učiteľkám rozprávať svoje zážitky. Chvíľu sa usmievali a potom začali rozprávať ony. O tom, ako niektorí žiaci odmietajú počas hodiny s nimi komunikovať a zapisovať si nové učivo. Keď na nich zvýšia hlas, oháňajú sa právami dieťaťa a svojimi rodičmi. Upozornia učiteľku, že rýchlo môže zo školy "vyletieť". Upozorňujem, že žiaci učiteľku. Dokonca aj zhoršená známka zo správania už nemá svoj starý dobrý účinok. Práve naopak. Ten, kto má dvojku zo správania, sa naďalej správa rovnako, ibaže potom to má aj oficiálne potvrdené, že sa tak môže správať. Ak by dostal trojku, znamenalo by to, že sa môže správať ešte horšie. Celé je to akési pomýlené.
Viacerí učitelia tvrdia, že o výchovu detí sa majú starať rodičia. Majú ich viac kontrolovať, zaujímať sa o to, kde a s kým sa stretávajú, či si robia školské povinnosti. Lenže viacerí rodičia si myslia, že škola je najdôležitejšia inštitúcia, ktorá má vplývať na žiakov a mala by to robiť počas vyučovacích hodín. Nie zaťažovať žiakov a rodičov úlohami.
Neviem, kto z nich má pravdu. V každom prípade je to obyčajné prehadzovanie si horúceho zemiaku. Ani jedni ani druhí nemajú čas sa ním zapodievať. Tým zemiakom sú nanešťastie naše deti. Sedia v laviciach a nechce sa im učiť ani robiť povinnosti. Najviac času venujú počítačovým hrám, internetu, mobilom a televízii. Sú medzi nimi výnimky, ale tie svet nezachránia. Alebo áno?
