Nenarodené a nikdy nenarodené deti

Hanbím sa priznať, že som si včera zabudla dať bielu stužku. Mohla som tak podporiť Deň počatého dieťaťa, ktoré vyhlásilo občianske združenie Fórum života. Keď tak nad tým uvažujem, stále viac som presvedčená, že by to bola z mojej strany len pasívna účasť. Čo tak priložiť ruku k dielu? Toľko sa hovorí o tom, že rodina je základná bunka spoločnosti, o sexuálnej výchove na školách, o absencii morálnych hodnôt (nielen) medzi mládežou. Často sa o tom naozaj len hovorí. Ministerstvo školstva pripravuje štúdie, ktoré pripravujú desiatky ľudí a pripravujú ich možno aj dobre. Ibaže ich pripravujú pre budúce generácie. A čo s tou dnešnou? Na jednej základnej škole som zisťovala, ako to vyzerá so sexuálnou výchovou alebo informáciou dievčat o materstve. Väčšinou toto učivo učitelia „preletia“ veľmi rýchlo a žiaci majú zábrany pýtať sa na veci, ktoré sú im nejasné. A tak sú chúlostivé témy stále chúlostivé ako kedysi. Chúlostivejšie sú o to viac, že sa o nich deti nedozvedia „normálnym“ spôsobom v škole a často ani doma. Kedysi aspoň existovali prednášky gynekológov, kde sa mohli dievčatá anonymne pýtať na všetko, čo bolo pre nich neznáme. Dnes lekári nechodia do škôl, pretože to nie je pre nich finančne zaujímavé a nemajú čas. Biznis je biznis. V Nitre napríklad chýbajú osvedčené stretnutia s doktorom Kozárom, známym gynekológom, ktoré organizovalo Domino. Nie je to finančne výnosné. Vyzerá to, že naozaj všetko sa prepočítava na peniaze. Pravdepodobne to je obrázok väčšiny našich škôl a miest. A tak som zisťovala, či by mali na základných školách záujem o prednášky žien – matiek, ktoré by dievčatám rozprávali, ako ony prežívali tehotenstvo a pôrod. Nemuseli by to byť odborníčky z oblasti zdravotníctva. V každom prípade by si mali preštudovať čo najviac dostupnej literatúry, aby dokázali odpovedať na otázky dievčat. Boli by to ženy, ktoré by vedeli zaujímavo rozprávať o najkrajšom poslaní žien. Konkrétne a priamo zo života. Neviem, ako rozmýšľa žena, ktorá uvažuje o potrate, ani čo cíti žena po umelom prerušení tehotenstva. V každom prípade každá žena má právo na informácie o tom, čo ju čaká a ako bude zákrok prebiehať. Zatiaľ každá oslovená riaditeľka školy by podľa mojich informácií s radosťou prijala takéto netradičné hodiny prírodopisu. Stačí, aby prednášajúca mala správne referencie a aby mala dôveru vedenia. Niekedy sa totiž stáva, že príde na školu niekto, kto namiesto avizovanej prednášky informuje žiakov o niečom úplne inom. Mne sa prednášky žien na školách vidia reálne a hlavne je to tu a teraz. Ja osobne by som venovala dievčatám čas. Ak by som tým zachránila čo len jeden nenarodený život, už vtedy by to nebolo márne.