Václavovi Moravcovi v ČT prikázali: Musíte pozvať Tomia Okamuru do svojho programu politických diskusií. On to dlhodobo odmietal. Áno, práve toho, Okamuru ktorý si na klamstvách, manipuláciách a nenávisti postavil politickú kariéru a dotiahol to do kresla predsedu Poslaneckej snemovne ČR.
Václav Moravec sa podvolil, reláciu odvysielal a ohlásil koniec. Po viac ako dvadsiatich rokoch.
„Náš čas sa naplnil, rovnako tak sa naplnil môj čas v Českej televízii po viac ako 21 rokoch. Deje z posledného obdobia ma utvrdili v tom, že za súčasných podmienok už nemôžem ďalej garantovať nezávislosť redakčnej práce a kritickú reflexiu udalostí, ako o nich hovorí preambula Kódexu Českej televízie,“ uviedol Moravec.
„Dôveru státisícov z vás, televíznych diváčok a divákov, ktorí 21 rokov robili z Otázok najsledovanejšiu televíznu diskusiu v krajine, nechcem sklamať posunom k pseudovyváženosti, ak chcete, k slepej vyváženosti, ktorá podľa môjho názoru ničí verejnú službu,“ dodal.

České a slovenské sociálne siete a niektoré médiá po ohlásení odchodu Václava Moravca takmer vybuchli.
Kým väčšina médií hodnotí Václava Moravca ako novinára s veľkým rešpektom a pozitívne, Marker o ňom napísal, že "sa správal ako strážca názorov establišmentu." Pritom celý Marker a jeho redaktori sa správajú ako strážcovia názorov Putina. Stačí si urobiť štatistiku. Čísla a fakty nepustia. Urobila som si krátky prehľad, koľko článkov a komentárov venovali ruskému prezidentovi Putinovi a jeho "úspešnej" vojenskej operácii a koľko súhlasných až obdivných slov, článkov a komentárov ukrajinskému prezidentovi Zelenskému a vraždeniu na Ukrajine. Je to 90 pre Putina a 10 pre Zelenského.
Že sa práve Marker a ďalšie Putinove "stierače" obúvajú do novinárskeho esa Moravca, nie je nič zvláštne. Šéfredaktor Markera, ktorého relácia Do kríža vysielaná v STVR dnes už takmer nikoho nezaujíma (okrem pani ministerky kultúry a jej poskoka Machalu) môže byť spolu s celou redakciou celkom aj frustrovaný. Keby pán Daniška odišiel z STVR, nikto si to veľmi nevšimne. V susednom Česku už vôbec nie. Obávam sa, že ani jeho vlastní obdivovatelia by si nevšimli, že odišiel z STVR. Tým stačia sociálne siete. Nedokážu rozlíšiť kvalitnú žurnalistiku od mizernej aj keby išla okolo nich.
Niežeby všetci obdivovatelia Moravca dokázali rozlíšiť kvalitných novinárov od nekvalitných. To už dnes dokáže málokto. Z nejakého dôvodu však dáva časť verejnosti prednosť profesionalite pred ideologickou, aktivistickou a propagandistickou žurnalistikou.
Mediálny priestor sa zdeformoval a zradikalizoval. Z novinárov sa stávajú aktivisti a propagandisti. Na úpadok novinárčiny upozornil v rozhovore pre Respekt aj Václav Moravec: "Zo spravodajstva sa vytratila väčšia kritičnosť postavená na faktoch. Stierajú sa hranice medzi spravodajstvom a publicistikou, aj po nás publicistoch sa chce, aby sme si čiarkovali, koľkokrát v našich programoch konkrétni politici boli, namiesto toho, aby prioritou bola kritickosť, zaujímavý obsah, polemika medzi politikmi a odborníkmi na dané témy. Tým, že rezignujeme na vyššie štandardy novinárčiny, robíme z médií ľahšiu korisť."
Tento trend je zreteľný a viditeľný. Profesionálni novinári vyjadrujú podporu politikom a politickým stranám a svoje osobné preferencie ukazujú na sociálnych sieťach. To by bolo pred dvadsiatimi rokmi považované za nezlúčiteľné s nestrannosťou a novinárskym kódexom. Ak by sme aj opomenuli fakt, že novinári môžu verejne vyjadrovať svoje politické názory a sympatie, začali ich vtláčať do novinárskych výstupov. A to je už neakceptovateľné.
To sa však Václavovi Moravcovi, našťastie, nestalo. Nenechal sa strhnúť na jednu ani na druhú stranu. Zostával v šedej zóne nezávislosti a mal profesionálny odstup. Hľadal a prináša pravdu bez ohľadu na to, kto bol pri moci. Nevyjadroval obdiv a pochopenie jednej politickej línii, ideológii a nepodľahol spoločenskému tlaku.
Odchod Václava Moravca ukázal, že bez podpory verejnosti a vzájomnej spolupráce novinárov a médií to môžu mať aj kvalitní novinári v demokracii nahnuté a spočítané.
Čo ma zarazilo, bola informácia o jeho odchode v TASR (Tlačová agentúra SR). Aj to svedčí o tom, kde sa nachádza dnes TASR. Buď to bol zámer alebo šlendriánstvo a neprofesionalita, keď nezverejnili fotografiu moderátora. A tu nejde o Ferka Mrkvičku z časopisu Kôň a pes. V každom prípade je to veľmi zlou vizitkou pre TASR, ktorú si platíme z našich daní. Vlastne tá fotografia len ilustruje, kam smeruje slovenské mediálne prostredie.
Odchod Václava Moravca, ktorý svoj odchod z verejnoprávnej ČT urobil kultivovane a bez teatrálnych vystúpení, nech je pre nás, ktorí si vážime pravdu a kvalitnú novinárčinu, studenou sprchou.







