V otázkach lásky, slobody a rodiny nesúhlasím s Talianmi ani Poliakmi

Nie je dobré, keď si cirkev uzurpuje právo rozhodovať o osudoch ľudí. Bolí ma, že veľa Talianov nebude mať možnosť priviesť na svet vlastné dieťa. Mám s tým osobnú skúsenosť. Poznám niekoľko žien na Slovensku, ktoré absolvovali umelé oplodnenie. Po rokoch manželstva vo dvojici sa ich vzťah šťastne naplnil až po viacerých pokusoch. Aj pre katolícku cirkev je hlavným cieľom manželského zväzku priviesť na svet deti a vytvoriť tak rodinu. Vyzerá to, že v prípade referenda v Taliansku nešlo o rodinu. Vatikán ukázal svetu, akú má silu a ľudia zostali kdesi vzadu. Niečo podobné sa udialo aj počas francúzskeho referenda o prijatí Európskej ústavy. Nešlo o ústavu, ale o ukázanie sily a samostatnosti Francúzov. Nepáčia sa mi takéto hry. Či už ich pravidlá určuje cirkev, politické strany či štátna moc. Ženú ľudí ako stádo do koterca, ktorý mu vybrali. A presviedčajú samých seba, že je správny.Mnohé páry na Slovensku môžu po dodržaní určitých podmienok absolvovať umelé oplodnenie neobmedzene. Jediné, čo ich obmedzuje, je výška poplatku. Pohybuje sa v tisíckach slovenských korún. Menej solventní si rozmyslia, koľkokrát pôjdu na zákrok. Ibaže majú aspoň akú-takú slobodu voľby. Taliani po víkendovom referende veľa šancí na slobodnú voľbu nemajú. A to ma mrzí. Podobne je to aj s homosexuálmi. Nesúhlasím s Poliakmi, ktorí verejne urážali týchto ľudí počas demonštrácie minulý týždeň. Aj gejovia a lesbičky majú práva ako všetci občania v tejto krajine. Majú smolu, že sú iní. Niektorí od prírody, iní kvôli móde či odmietaniu všetkého tradičného. Odlišovanie sa od stáda väčšine nikdy nevoňalo. Niektoré kusy zo stáda sa tým veľmi neznepokojujú a nechce sa im veci riešiť a niektoré dávajú najavo svoj nesúhlas tvrdo až brutálne. A to ma mrzí.Tým nechcem povedať, že som za legalizovanie homosexuálnych manželstiev. Veď hlavným cieľom manželstva je priviesť na svet deti a nie iba tak vegetiť vo dvojici. Som len proti spôsobu, akým ich vytláčajú na okraj spoločnosti. Poznám homosexuálov, ktorí sú oveľa lepší ľudia ako mnohí heterosexuáli, ale to nič nemení na fakte, že by mali prijať sviatosť manželstva. Legalizáciou manželstva by tak získali výhody rodiny. A rodina je pre mňa niečo posvätné, nedotknuteľné. A citlivé na nesprávny krok. Ten sa vráti v nečakanej a bolestivej podobe. Väčšina ľudí vyrastala v tradičných rodinách alebo vytvorila nové (väčšinou tradičné) rodiny a zažila viac alebo menej bolestivé chvíle, ktoré prišli po nesprávnych krokoch. Ľudské svedomie je citlivý barometer a presne vie, kedy a kde sme urobili chybu. Celý problém je v tom, že ho radšej umlčíme príjemnejšími a jednoduchšími činmi. A máme tu nekonečnú slučku, ktorá sa zaťahuje. Okrem toho dieťa by malo rásť v rodine, kde je zastúpený mužský aj ženský element. Veď prečo potom nie sú až také super všetky rozvedené manželstvá, kde partneri získajú slobodu a možnosť len tak si vegetiť. Ak rozvod rozdelí rodinu, najviac tým trpia deti. Chýba im otec alebo mama. Určite sú aj výnimky, ale tie sú vždy a všade. A tak sa v posledných dňoch hovorí veľa o tom, kedy a ako rozhodovať o slobode ľudí. A do akej miery nechať slobodne rozhodovať ľudí samotných. Nepatrím ani do jednej zo spomínaných skupín. Som vydatá, heterosexuálka a plodná žena, ktorá má štyri deti, teda rodinu. Dokonca zaspávam s pocitom, že zatiaľ funguje bez vážnejších problémov. Napriek tomu ma to znepokojuje. Pretože láska, sloboda a rodina patria medzi moje priority a sú stále viac ohrozované.