Ako chutí Angelika

Včera ráno som vyprevadila nášho najstaršieho syna. Končí deviatu triedu a tak zorganizovali trojdňovú rozlúčkovú akciu v rekreačnom areáli Margita-Ilona pri Leviciach, kde s nimi šli aj učiteľky. Pred mesiacom sme zaplatili preddavok päťsto korún, pred týždňom ďalších päťsto a dvesto korún dostal od nás včera ako vreckové. Chcela som mu kúpiť na cestu dva banány, ale keďže som ich dávnejšie nekupovala, skoro som pri ich cene odpadla. Tak som mu kúpila štyri jabĺčka a štyri mandarínky (tento počet kupujem zo zvyku), zopár keksíkov a nealko. Pomohla som mu zbaliť si veci do tašky a ráno po ôsmej ho spolužiaci čakali pred domom. Zabudla som, že on je už „veľký“ a zabudla som dať pusu doma na chodbe. Išla som ho vyprevadiť na ulicu. Naklonila vlastne načiahla som sa a tŕpla, či mi dá pusu. Nezaváhal. Spýtala som sa ho, či mám s ním ísť pred školu počkať autobus a zakývať mu. To už nevydržal a zvysoka sa na mňa pozrel (je o hlavu vyšší): „No dovoľ, čo som malé decko?“Pridal sa k ostatným chalanom, obzrel sa a zakýval mi. Viac sa neotočil. Tlačili sa mi slzy do očí. Spomenula som si na našu deväťročnú Elišku, ktorá pred týždňom išla na jednodňový výlet do Bojníc. Prosila ma, aby som jej išla zakývať. Mala som kopu inej roboty, ale išla som. Včera by som aj išla, ale nebol záujem.Dnes zas išiel do Bratislavy trinásťročný Adam. Za štyristo korún ich tam zoberú, pozrú si film v Imaxe, pobehajú nákupné centrum a privezú ich domov. Mal veľkú chuť ísť. Dokonca si opravil štvorku z fyziky, ktorá mu hrozila na vysvedčení. Výlet sme mu nakoniec zaplatili. Zbalila som mu niečo pod zub, niečo na pitie a päťdesiat korún do vačku. Pusu som mu dala pre istotu na chodbe.Minule som sa stretla s jednou mamičkou, ktorá sa sťažovala, že ich deti nemôžu ísť na školský výlet, lebo je veľmi drahý. Uznanlivo som prikyvovala. Pritom ich rodinu poznám. Radi si vypijú a fajčia viac ako krabičku cigariet denne. Nevravela som jej nič. Vedela som, že by to aj tak nemalo zmysel. Spomenula som si na fľašu Angeliky, ktorá bola pred pätnástimi rokmi vychytenou pálenkou a ktorú máme stále v špajzi. Ktosi nám ju priniesol ako svadobný dar. Nie je zlá, len nám nechutí. Nám viac chutia výlety našich detí, aj keď sú ako fazuľky rôznych chutí. Nikdy nevieš, akú fazuľku si vytiahneš. U Angeliky máte istotu, že je stále rovnaká.