V prvom rade som mu povedala, že to nebude také jednoduché, pretože na mňa handry nezaberajú. Ani šperky, kozmetika či podobné „každodennosti“ niektorých manželiek manažérov. Ja som oveľa náročnejšia. Viem si predstaviť lístky na divadelné predstavenie, knihu, či malú ružičku, odtrhnutú v našej záhrade. Ibaže to musí urobiť on sám. Nemienim mu podstrčiť vstupenky ani si kupovať veci, ktoré mi akože daruje. No a najradšej by som bola, keby ma venčil každý deň. A to priamo doma v kuchyni. Stačí, keď príde z práce aspoň o piatej, dá mi pusu, spraví nám výbornú kávičku, ktorú nevedia pripraviť ani v tej najlepšej reštaurácii a porozprávame sa, ako bolo cez deň. Síce sa s tým nebude môcť pochváliť pred ostatnými kamarátmi, ale nebude si tak aspoň frustrovať niečo, čo oni svojimi silnými rečami zakrývajú. Okrem toho som ho dôrazne upozornila, že mu nedám pokoj a budem chcieť, aby venčil aj naše deti. Tam by to síce mohol vyriešiť značkovými handrami, ale čoskoro by k nim určite pribudli požiadavky na MP3 prehrávače, mobily, horské bicykle, kozmetiku, mopedy a hromadu iných vecí. Ibaže raz sa karta obráti a môže sa stať, že ho budem venčiť ja alebo že nás budú venčiť naše deti. Vlastne nebudú musieť. Všetky vymoženosti nám môžu objednať cez internet a poslať cez UPS. A keď bude akcia na telefonovanie, tak nám možno zavolajú. Obchodníci už vedia, ako čo najrýchlejšie vyvenčiť manželky, deti aj starých rodičov.
Ako vyvenčiť manželku a deti
Manžel mi so smiechom rozprával, čo minule povedal jeden manažér veľkej firmy. Bolo ich tam viac (tých manažérov firiem, ktorí si podaktorí myslia, že sú pánbožkovia) a výborne sa zabávali. Mňa to nazúrilo. Povedal toto: „Už je načase, aby som zobral vyvenčiť ženu. Zoberiem ju do Viedne, nech si tam kúpi nejaké handry a zas bude chvíľu pokoj.“ A keďže môj manžel je tiež vo vedúcej funkcii a hrozí mu, že z neho bude manažér, tak som ho upozornila, ako si v budúcnosti predstavujem moje venčenie.