Kedy sa pitve kačica

Pred hodami k nám kolotočiari dotiahnu svoje traktory plné koní, labutí a áut. Aj teraz už po večeroch svietia v maringotkách vedľa ihriska. Tuším, čo ma čaká. Presviedčam deti, aby nešli na kolotoče, lebo je zima a prechladnú. A minú nekresťanské peniaze. Dvadsať až štyridsať korún za jazdu aj počas sviatku všetkých svätých je diabolský kúsok. Hádam bude prosíkať iba dcéra. Chalani sa vykašlú na kolotoče, mačkažáky aj samopaly v stánkoch. Stačí, keď im dajú dedkovia po päťdesiatke a pôjdu do počítačového centra. Ak ste náhodou nevedeli, prečo vznikli hody, tak je to z prozaických dôvodov. Kvôli svätým, obchodu, márnivosti a užívaniu si z vyššieho dôvodu. Hody sú všade tam, kde majú kostol alebo aspoň jednu malú kaplnku. Na modlenie sa takmer zabudlo, zostali hody. Naše začali včera. Hostí nebudeme mať. Zleniveli sme. Ale kačicu som kúpila. Poriadne vykŕmenú, žltučkú, vyše päťkilovú. Bude mať určite parádnu pečienku. Tú máme z celej kačice najradšej. Stotridsať korún za kilo nevypitvanej kačky. Drahý špás. Ale hody, oškvarky a kačací tuk sú len raz do roka. Tak nech to para tlačí. Nevadilo mi, že ju musím vypitvať. Už som to robila. Mali sme vlastné kačice, ktorým som ráno a večer pchala do gágora varenú kukuricu. Celé tri týždne. Niekedy až do Vianoc. Ruky mi išli odmrznúť. Obliekala som si najstaršie a najšpinavšie veci, lebo z tej varenej kukurice mali kačky nielen divoké sny ale aj všeličo iné. Tých stotridsať korún je zaslúžených.Pitvu kačky som ako dieťa milovala. Mamka nám ukazovala vnútorné orgány a ja som veľmi rýchlo pochopila, ako zvieratá dýchajú, trávia alebo sa rozmnožujú. Lepšie ako verejné pitvy doktora Jessenia. Aj moje deti rady skúmali, čo všetko môže mať taká kačka. Vždy bol z toho trojrozmerný dokumentárny film s útokom na čuchové orgány. Keď som včera zahlásila, že sa ide pitvať, hneď boli v kuchyni. Pripravila som si dosku (podľa správnosti lopár), dva ostré nože, tĺčik na mäso, nožnice na porcovanie, misku, starú utierku na odsávanie krvi a noviny. Kačku treba jemne narezať od krku až po spodok brucha. Treba dať pozor, aby sme neprerezali črevá. Potom priložíme nôž na hrudnú kosť a údermi tĺčika na mäso ju postupne rozsekneme. Otvorí sa nám úžasný pohľad na pečienku, v ideálnom prípade vo veľkosti dospelej dlane, okrovej farby, obrastenú žltým sadlom. Oddelíme dýchaciu trubicu, vyrežeme srdce a postupne oddeľujeme tráviacu trubicu. Cez spleť blán sa prepracujeme k črevám a žalúdku (u nás v dedine ho voláme zuza). Všetko jemne preložíme z kačky na dosku a všimneme si, kde črevo končí. Ten kúsok vyrežeme opatrne veľkým oblúkom. Črevá položíme na noviny a neskôr vyhodíme psovi. Oddelíme pečienku. Musíme to robiť opäť veľmi opatrne, pretože je na nej prirastená zelená žlč. Ak by nám pukla, tak pečienka zhorkne a môžeme ju tiež vyhodiť psovi. Potom od tuku s citom očistíme približne meter dlhé tenké črevo a vyčistíme zuzu. Je v nej vždy hromada piesku a kamienkov. No a nakoniec oddelíme krídla, stehná a kožu. V našom prípade s takmer dvojcentimetrovým sadlom. Nakrájame ju na štvorčeky približne jeden krát jeden centimeter a spolu s rozporcovanou kačkou vložíme do hrnca. Posolíme, podlejeme trochou mlieka a na miernom ohni varíme. Alebo skôr vytápame, ako tomu hovoríme u nás. Po dvoch hodinách neustáleho miešania, máme vyše litra kačacieho tuku, chrumkavé mäso a ťažkú vôňu v celom byte. Tento rok možno aj zlikvidovaný vírus H5N1. Viac ako vírusu sa ale bojím toho, že nás v nedeľu zoberú na pohotovosť, lebo sa prežerieme.