Ďakujem Ti za to, že budem mať viac času na rodinu, na priateľov aj na písanie. Vďaka Tebe budem v najbližších dňoch naozaj voľná a bez pracovných záväzkov. Je to vďaka tvojej e-mailovej správe, v ktorej si poukázal na moju novinársku chybu. Posledné dva dni boli pre mňa dosť zložité, ale som rada, že práve vďaka Tebe som zistila, čo znamená držať sa svojich zásad. Hm, viem, bola som hlúpa, keď som si myslela, že článok v mojom blogu o diabolsky slabom koncerte zostane bez reakcií. Neviem, kto si, a prečo si ten originálny postreh napísal, ale máš moje sympatie. Ja som sa niekoľko rokov snažila presviedčať ľudí okolo seba o svojich kvalitách a ty si dokázal v priebehu piatich minút presvedčiť, že nijaké nemám. Si dobrý, klobúk dolu. Chcem Ťa poprosiť, aby si akékoľvek výhrady voči mojim článkom radšej prezentoval v priamych reakciách na mojom blogu alebo poslal na moju adresu jolca.culakova@zoznam.sk. Pracovnú adresu Ti nedám, pretože v priebehu niekoľkých dní ju už nebudem mať. Prajem Ti všetko dobré a nech sa Ti darí. V Nitre, 1. marca 2005(Pre tých, ktorí nie sú čitateľ Peter: Nemusíte reagovať. Ale ak mám pravdu povedať, v tejto chvíli mi je ukradnutá iba reakcia čitateľa Petra.)
Milý Peter,
na začiatku môjho listu Ťa srdečne pozdravujem. Nepoznám Ťa, ale chcem Ti poďakovať. Myslím, že tento list budeš čítať, pretože čítaš aj moje ostatné texty.