Ty spíš a ja ti píšem

Nedokážem sa na teba hnevať dlhšie ako niekoľko hodín. Do rána to určite nevydržím. Vieš ma strašne vytočiť. Nemôžem si pomôcť, ale mne sa to páči. Aj preto som na teba naštvaná. Robíš si so mnou, čo chceš. Som hlúpa, pretože sa neviem brániť a tváriť urazene. Nikdy si ma neudrel a napriek tomu ma vzrušuje, keď si nebezpečný. Neviem prečo. V tejto chvíli ma to hnevá. Spíš v posteli a vedľa teba je voľné miesto. Kedysi som bola vo vytržení, keď som si predstavila, že budem pri tebe ležať každú noc. Každé ráno sa budem budiť pri tvojej tvári, hladkať ťa po vlasoch a chystať ti raňajky. Urobím pre teba čokoľvek. Aj dnes. Ibaže trochu inak. Chcem byť emancipovaná žena, ktorá chodí do práce, usmieva sa a stará sa o deti. Dobrá manželka, ktorú s tebou spojil boh. Lenže nedokážem to. Som taká slabá a hanbím sa za to. A ty spíš a ja ti píšem. Nevládzem sa stále usmievať. Hnevá ma, že si svoju zlobu vylievam na deťoch, na svokrovi, rodičoch a sestrách. Na týchto ľudí by som mala byť najmilšia. A nie som. Viem to a nedokážem to zmeniť. Ani moju prácu. Chcem byť finančne nezávislá, pretože je to moderné. Vôbec mi nezáleží na tom, či si kúpim blúzku za moje alebo tvoje peniaze, ale ostatným na tom záleží. Správam sa podľa toho, čo si myslia oni. Neviem to zastaviť. Kolegovia za to nemôžu. Ani časopisy, ktoré čítam. Ani televízne programy alebo rozhovory s kamarátkami. Môžem za to ja, ale to si nikdy nepripustím. Nikdy. Viem to.Hnevám sa na šoférov, ktorí si myslia, že jazdím ako na kravách. Na pekné baby, ktoré nosia minisukne a ty sa za nimi obzeráš. Navonok sa z toho smejem, ale kdesi vo vnútri ma to zožiera. Chcem o teba bojovať a neviem ako. Prejde niekoľko minút a ja by som ťa najradšej zniesla zo sveta. Hlavne, keď podpichuješ. Presne vieš trafiť moje citlivé miesto. Ako keby vás to učili na tých hnusných dlhých poradách, na ktorých sa stretávajú samí silní chlapi. Múdri ako šalamúnove gate. Predvádzate sa jeden pred druhým a pritom ste posratí, keď nemáte babu. Chválite sa, koľkokrát ste sa rozviedli a koľko frajeriek odkopli. Aké máte autá, príjmy a čo si môžete dovoliť. A pritom túžite po uletených obyčajnostiach. Nikdy si to nepripustíte. Nikdy. Viem to. A ty spíš a ja ti píšem. Nevieš, čo tu prežívam, ako sa trápim. Ako po tebe túžim. Poviem ti len tak, mimochodom, že ťa ľúbim, aby si túžil aj ty po mne. Veľmi mi na tom záleží. Preto sa niekedy afektovane smejem na sprostých vtipoch iných chlapov. Aby si na mňa žiarlil. Viem, že vyzerám ako hlúpa hus, ale neprestanem to robiť. Vám sa niekedy páči mať pri sebe hlúpe husi, ktoré pekne vyzerajú. Niekedy neviete sami, čo chcete. Poznám to, my sme také isté. A ty spíš a ja ti píšem. Nikdy to nebudeš čítať, pretože ťa prestalo zaujímať, čo si myslím a čo cítim. Vypočuješ ma, pretože je to tak jednoduchšie. Neriešiš moje problémy. A ja to ani nechcem. Myslíš si, že ma dokonale poznáš a nič ťa nemôže prekvapiť. Práve preto teraz pôjdem za tebou, vyzlečiem sa a ľahnem si pod tvoj paplón. Zhasnem svetlo. Zahniezdiš sa a niečo zamrmleš. Moje nohy ťa budú studeniť. Začnem ťa hladiť po chrbte a po zadku. To sa ti vždy páčilo. Pomaly sa ku mne otočíš a ja ti poviem: Prepáč. Dáš mi malú, krátku pusu. Ľahučký bozk. Dáme si väčšiu pusu a pritisneme sa k sebe. A ty už nespíš a ja ti nemusím nič písať.