Strácam silu bojovať s „mobilmi“

„Všetci v triede už majú mobily,“ tvrdí môj pätnásťročný syn, ktorý chodí na základnú školu. „Aj u nás ich má celá trieda,“ pridáva sa druhý, ktorý je v tercii na osemročnom gymnáziu. Tretí syn (šiestak na ZŠ) je radšej ticho, lebo vie, že ak by sme kúpili mobilný telefón, tak príde na rad až tretí. „A niektorí v našej triede dostanú mobily na sväté prijímanie,“ s ľútosťou v hlase hovorí deväťročná dcéra, ktorá je tretiačka. Všetci štyria poznajú môj názor. Som presvedčená, že mobilné telefóny v rukách detí sú len módne hračky a „imidžová“ záležitosť. Nepoužívam argumenty typu: „My si to nemôžeme dovoliť“ (Aj keď často to tak je). Čo keď motyka vystrelí a my budeme milionári a ja nebudem môcť z technických príčin túto obľúbenú vetu používať. Prikláňam sa radšej k formulácii: „Nepovažujem to za dôležité a v rebríčku potrebných vecí pre našu rodinu „detské mobily“ zatiaľ nie sú zaradené. Prevyšuje ich veľa iných, potrebnejších vecí.“ Je naozaj ťažké vysvetľovať deťom v pubertálnom veku, prečo nemajú mobilné telefóny. Podľa nich ich vlastnia všetci, dokonca aj kamaráti, ktorí majú oboch rodičov nezamestnaných. Stále im opakujem, že ony mobilné telefóny zatiaľ k svojmu životu nepotrebujú. (Naše deti sú, chvalabohu, zdravé a stretávame sa s nimi každý deň). Niekto by možno argumentoval, že ani umenie k životu nepotrebujeme a predsa je dôležité pre rozvoj osobnosti. Mobilné telefóny však, na rozdiel od umenia, kvalitu ich života nijakým spôsobom nezlepšia a osobnosť pozitívne nerozvíjajú. Práve naopak. Som presvedčená, že u mnohých ohrozujú ich duševný rozvoj (podľa niektorých informácií aj zdravie), a podľa mňa aj vzťah k ľuďom či materiálnym veciam. Deti väčšinou využívajú mobilné telefóny len na prezváňanie kamarátov a často sa tešia, ak učiteľ prichytí spolužiaka, keď mu počas hodiny zazvoní mobilný telefón, ktorý si zabudol vypnúť. Väčšinou si posielajú banálne a zbytočné správy a namiesto toho, aby hľadali spôsob, ako sa s druhým stretnúť či pamätať si, kedy má čas a voľno, hocikedy mu zavolajú. Vyzerá to, že mobilné telefóny im uľahčujú život a šetria čas. V skutočnosti ich učia nevyužívať osobný kontakt, byť úsporný v komunikácii (aby som ušetril) a tým pádom nemať čas na vypočutie druhého. (Výdatne k tomu pomáha aj internet, prostredníctvom ktorého je možné komunikovať, zabávať sa, získavať informácie a vybaviť čoraz viac úkonov). Rýchle dobíjanie kariet z účtov rodičov je tiež zradná vec. Veď aj podaktorí dospelí majú problém ušetriť peniaze, ktoré reálne „nevidia“. Oveľa ťažšie míňam stovku, ktorá mi šuští v peňaženke ako pár stoviek cez platobnú kartu. A to už nehovorím o prezváňaní rodičov, aby zavolali naspäť a zaplatili hovor zo svojho kreditu. Dovedené ad absurdum, deti radšej zaplatia za komunikáciu s kamarátom ako za rozhovor s mamou a otcom. Tým zavolajú, iba keď niečo potrebujú (česť výnimkám).Prečo mám vystavovať moje deti takýmto rizikám? Ak by mi niekto ponúkol mobilný telefón a ročné telefonovanie pre dieťa zdarma, nesúhlasila by som, aby ho používalo. Operátorovi ide v každom prípade len naučiť ľudí (a deti) na telefonovanie, prípadne posielanie SMS správ a mať z toho zisk. Neodsudzujem rodičov, ktorí deťom mobilné telefóny kúpia. Väčšinou každý má možnosť rozhodnúť, čo si kúpi a čo je pre neho dôležité. My máme doma zavedenú pevnú telefónnu linku a v nutných prípadoch ju môžu využívať aj deti. Okrem toho máme výhodu v tom, že naša najbližšia rodina žije v rovnakej dedine ako my. Preto jednoznačne netvrdím, že to, čo je dobré a výhodné pre našu rodinu, je také isté pre inú. Týmto článkom som len splnila môj zámer a výzvu napísať, prečo naše deti nemajú mobilné telefóny. Väčšina našich známych ich totiž deťom kúpila a nás presviedča, že nerobíme dobre. Naše deti dokonca vystavujeme nebezpečenstvu, že sa im budú ostatné deti vysmievať. Zatiaľ sa mi na to nesťažovali. Tento problém sme totiž vyriešili pri značkovom oblečení, ktoré im tiež nekupujeme. Nie preto, že by sme na to nemali, ale ... V poslednej dobe už strácam nervy to neustále opakovať. Svetoznámy výrobca hračiek spustil výrobu detských mobilných telefónov. Predpokladám, že to nebudú len atrapy, ktoré vydávajú elektronické zvuky, ale malé deti z nich budú môcť celkom reálne telefonovať. Hrôza. Naučíme ich komunikovať bez toho, aby boli v prítomnosti druhého človeka. Nebudú potrebovať osobný kontakt. Bude to dokonca jednoduchšie, rýchlejšie a zábavnejšie. Bojím sa toho.