Hrubý domáci produkt

Začali sme s mužom vysvetľovať, že to bol kedysi taký obchod, kde si mohol kúpiť zahraničný tovar za bony. Rifle, Adidasky, cukríky v plechovkách... Nasledovala otázka, čo sú to bony. Tak sme mu vysvetlili, že to boli poukážky, ktoré štát dával ľuďom namiesto zahraničných peňazí, ktoré dostávali zo zahraničia napríklad ako dôchodok. Muž si spomenul, že oni mali jednu babku – dodávateľku, ktorá im bony predávala. Ja som tvrdila, že moji rodičia bony kupovali od vekslákov. Nasledovala otázka, kto sú veksláci. Vysvetlila som, že tí, ktorí od starých ľudí bony kupovali a predávali ostatným. Keď druhý syn videl, že reagujeme na otázky, čo sa nestáva často, pridal ďalšiu: „A čo je to hrubý domáci produkt?“ Muž si rýchlo dal do úst hromadu špagiet a tváril sa, že práve nemôže hovoriť. Ja som začala zložito vysvetľovať, že je to ekonomický výraz a... Adam ma chvíľu počúval a potom povedal. „Aha, takže to nie je to, čo som si myslel.“ „A čo si si myslel?“ spýtala som sa. „No, že je to, ehm, to, čo kakáme.“ Najprv som sa ešte raz pre istotu spýtala a keď odpovedal rovnako, pozrela som sa na ostatných a vyprskla od smiechu. Smiali sme sa všetci okrem Mateja. Ten krútil hlavou a tvrdil, že aj on si to doteraz myslel.Keď Eliška videla, že je dobrá nálada, začala rozprávať o tom, ako sme raz išli do parku a ja som stúpila na niečo hnedé. Všetci sme si na to spomenuli a smiali sme sa ešte viac. Gabriel pritom ukázal, ako som sa zatvárila, keď to hnedé zodvihol jeden z chlapcov, čo sedeli neďaleko na lavičke a rehúňali sa. Bolo to gumené h...Najlepší zážitok povedal Matej. „A pamätáte si, čo sa stalo, keď Adamovi odpadol kus nanuka v Topoľčanoch?“ Tak to som bola zvedavá aj ja, pretože túto historku som si nepamätala. „Kedy to bolo?“ „No cez prázdniny, keď sme tam boli so starkým,“ začal Matej. „Vyšli sme z obchodného domu, kde nám starký v potravinách kúpil nanuky. Lenže Adamovi pol čokoládového nanuka odpadol na chodník. Sadli sme si na lavičku a sledovali sme, kto do neho stúpi. Jeden ujko už-už do neho šľapol a my sme sa na tom smiali. Lenže potom si nanuk všimol taký malý cigáň. Prišiel k nemu, poobzeral sa, zodvihol ho a šup do úst,“ smial sa na plné pecky Matej a my ostatní s ním. Niekedy majú aj reči o h.... zmysel.