Pochádzame zo svine?

Slovo sviňa počujeme často. Život je sviňa, nuda ako sviňa, smrdel ako sviňa, máš tu prasačí chliev, politici sú veľké svine a úplne bežne používaný výraz: „Ty sviňa!“ je súčasťou slovníka malých detí. Skutočnosť je taká, že prasiatka sú ľuďom bližšie, ako si priznávajú. Okrem toho, že bravčové má väčšina z nás na tanieri, v chladničke alebo v mrazničke, bravčovina má k ľuďom blízko aj kým behá v chlieve alebo vo veľkovýkrmni. Tí, ktorí chovajú doma svinku, málokedy odolajú a dajú jej ľudské meno. Takýmto ocenením sa môže pochváliť len pár našich domácich miláčikov, deti nevynímajúc. Ak im dáte žranicu a pekne sa im prihovoríte, chrochtajú blahom. A vy so spokojným úsmevom a založenými rukami sledujete, ako sa strkajú, predbiehajú a súperia o najlepšie kúsky. Evidentne im chutí, treba ich už len s láskou popľuť.Poznám ženu, ktorá prežívala peklo hneď po svadbe. Jej svokra nevedela po slovensky ani ň. Ale snažila sa, klobúk dolu. Niečo pochytila v družstve, kde kŕmila svine. No a keď doma dávala na stôl jedlo, nevestu dobrosrdečne ponúkala ako počula v prasačárni: „Na, Maryška, žer.“ Neveste dlho trvalo, kým sa svokre odvážila povedať, že varí výborne, ale ak nezmení štýl ponúkania, tak sa odsťahuje.A to už nehovorím o tom, ako sa správajú niektorí muži. V najlepšom prípade ich partnerka štuchne do pleca a zahanbene povie: „Ty prasa,“ prípadne obdivne vzdychne: „Ach, ty kančisko.“ Tým nechcem povedať, že ženy nemajú s prasatami nič spoločné. Veľmi rady do všetkého pchajú rypák a niektoré priam milujú, keď im hodíte perly. Z prasaťa si ľudia urobili symbol. V čínskom horoskope predstavuje dobromyseľnosť a naivitu, na alegorických kresťanských maľbách často cudnosť šliape na prasa, ktoré predstavuje žiadostivosť a zmyselnosť. V klasickej mytológii krásna čarodejníčka a nymfa Kirke premenila svojich ctiteľov na prasatá. Aj stredovekí umelci si zvolili za symbol nenásytnosti, lenivosti a pýchy práve prasa. Naopak, v pohanskom svete mala sviňa pozitívny význam. To iba v judaizme a islame sa považovala za „nečistého zberača odpadu“. V Biblii v príbehu o hrabivosti Ježiš poslal démonov, aby vstúpili do svíň. Odtiaľ snáď pochádza aj symbol človeka ako veľkého prasaťa, ktorému sa pripisujú samé zlé ľudské vlastnosti.Všetko je ale inak, tvrdí prírodovedec Lyall Watson vo svojej najnovšej knihe „The Whole Hog“. Kritizuje tu všeobecné pohŕdanie príslušníkmi druhu Suidae. Dokonca hovorí, že svine nám pripomínajú nás samých. Faktom je, že cesty ľudí sú odpradávna spojené s domácimi zvieratami, svine nevynímajúc. A máme s nimi veľa spoločného. Dôkazom je podobná strava. Sme všežravci, podobne ako svine. Rovnaká potrava ovplyvnila náš tráviaci a imunitný systém a vnútorné orgány. Medicína to využila vo svoj prospech. Dnes nie sú výnimkou prípady, ak sú svine darcami životne dôležitých orgánov transplantovaných človeku. Dokonca na svete žijú milióny diabetikov, ktorí užívajú inzulín získaný zo svíň. Sviňa je podľa Watsona veľmi podobná človeku. Človek aj sviňa sú veľmi družní, zvedaví, hraví a obľubujú alkohol. Poľovníci hovoria, že divá sviňa je kráľom lesov a je inteligentnejšia ako pes. A priznajme si úprimne, sviňa aj človek trpia silným stresom a sklonom k tučnote. Najťažšia ošípaná vážila toľko, čo rodinný automobil, čiže 1 250 kilogramov. Najťažší ľudia dosahujú síce iba polovičnú váhu ale aj to je váha ako sviňa. No a ľudské matky by si mohli zobrať príklad zo „sviňacích“ matiek, ktoré si chránia mláďatá ako oko v hlave a sú ochotné kvôli nim obetovať nielen svoju líniu ale aj vlastný život.Na druhej strane, prasce sú schopné navzájom sa požrať. Dokonca sa vraj stal prípad, kedy dve domáce svine skonzumovali malé dieťa, ktoré nešťastnou náhodou spadlo do chlieva. Vo veľkovýkrmniach zas odrezávajú ošípaným chvostíky, lebo unudené sa s nimi najprv zabávajú, až ich pohryznú a keď zacítia krv, sú ako nepríčetné. Stáva sa, že ráno príde ošetrovateľ do prasačníka a nájde tam ošípanú s obhryzenými stehnami. Ľudia to tiež robia. Volajú to kanibalizmus. Akurát si neodrezávajú zábavné chvostíky. Čo však svine nedokážu, je cielene likvidovať svoje nenarodené potomstvo. Jedno máme však určite spoločné: svine aj ľudia sú schopní jesť a likvidovať vlastný druh.A viete, ako sa najlepšie brániť proti rozdivočelému kancovi? Jeden poľovník radí toto: „Kancove slabé miesto sú vajcia - odzadu (na rozdiel od muža, pozn. autorky). Inak má na nárazy veľmi, veľmi citlivý rypák; keď biť, tak zhora, alebo spredu po rypáku – rovno po dierkach. Kopanec do rypáku veľa zmení, ale bolestivé kvičanie môže privolať zvedavosť a pomoc stáda. To nie je dobré. Bitie po rypáku sa používa na usmerňovanie svíň aj pri presunoch, najmä keď ich chcete odvrátiť zo smeru. Strieľanie má zmysel, iba ak dokážete trafiť mozgovňu alebo chrbticu. Iba okamžité ochrnutie má zmysel. Aj po guľovnicovej rane na komoru diviak vydrží veľmi veľa. Mne jeden 150 kilový diviak s ustreleným srdcom utekal 100 metrov, z toho posledných 50 metrov už bol bez krvi – vystriekaný, že ani nefarbil – ale utekal! Neuveriteľné! Vtedy už určite nebol pri zmysloch, ale bežal tak silne, že narazil do 2,5 metrového vysokého stĺpa oplotenia, ktorý vyvrátil a bežal ešte asi 30 metrov, kým zhasol. Taký náraz by vám zlomil nohy. Radšej vyliezť na strom, vyčkať, prehodnotiť situáciu a potom ju s nadhľadom a aj s výhľadom riešiť.“Lyall Watson, uvádza vo svojej knihe výrok Winstona Churchilla, ktorý pochopil, ako veľmi sa sviňa podobná človeku: „Mačky sa na teba dívajú zvrchu, psy k tebe vzhliadajú, no prasce ti hľadia do očí ako rovný rovnému.“No a ja pridávam výrok jedného školáčika: „Zo svine dokážeme zužitkovať všetko – mäso, kosti, kožu, tuk, vnútornosti a ešte aj názov.“ No nie sme si s prasatami nápadne podobní? A sme vôbec z opice? Alebo sme z Adama a Evy? Nakoniec, skôr, ako má niekto opicu alebo behá po dvore na Adama, sa musí ožrať ako sviňa.