Reč pri preberaní Zlatého blogera za rok 2050

Dobrý večer!(prestávka kvôli potlesku)Ďakujem!(prestávka kvôli nadýchnutiu)Chcem poďakovať všetkým, ktorí stáli pri mne v časoch, keď som začínala a bola som neznámou blogerkou medzi tisíckami ďalších. Ďakujem mojim čitateľom. Bez nich by som tu dnes večer nestála. Aj môjmu mobilnému operátorovi, ktorý mi umožnil napísať prvý blog z vesmírnej stanice. Ďakujem rodine, predovšetkým bývalému manželovi, ktorý ma dlhé roky podporoval. (Strih na usmievajúceho sa sivovlasého muža v smokingu.) Aj mojim deťom. Hádam mi prepáčia, že som od prvého textu do blogu nevidela nič iné, len blogovanie. Aj keď som prestala variť, prať, žehliť a upratovať, mala som ich stále rada. Ľúbim vás! (Vyroním slzu, pozriem sa do kamery č. 2 a sošku si pritisnem bližšie k výstrihu šiat od svetoznámeho slovenského návrhára.) Ďakujem svojej mame, otcovi, svokrovi, svokre, sestrám, bratrancom a sesterniciam aj susedom, ktorí trpeli našu zaburinenú záhradu (smiech publika). Učiteľom na základnej škole, ktorí ma učili písať dnes raritou - atramentovým perom, učiteľom na strednej škole, kde som robila pre dnešnú mládež neznáme skúšky - maturity, profesorom na vysokých školách, ktoré neexistujú aj učiteľom autoškoly. Ďakujem vydavateľom kníh aj printovým médiám. Napriek tomu, že už nie sú, navždy zostanú v mojom srdcovom umelom svale. Ešte raz ďakujem! Všetkých vás mám rada! (Zakývam)(Dlhotrvajúci potlesk) (Strih) (Reklama)