Už chápem Milana Lasicu (hurá?)

Otvorila som si emailovú poštu a tam som si prečítala veľmi pekný text, ktorý mi poslala kolegyňa. Niekedy ich ani neotváram a jednoducho deletnem. Tento našťastie nie. Moja prvá reakcia po jeho prečítaní bola spontánna. Nech si to prečítajú aj ostatní. Veď je to geniálne napísané. Tak som ho označila, stlačila Ctrl+C, potom Ctrl+V a vložila do chlievika pre nový článok. Aktivovala som ho. Veľmi jednoduché.Keby som tušila, čo bude nasledovať, nikdy by som to neurobila. Tešila som sa, ako si text ľudia prečítajú a potešia sa. (Som korunovaný blbec). Naivne som si myslela, že tí, ktorí takýto text dostali emailom, ho jednoducho zatvoria a nebudú mu venovať pozornosť. Priznám sa, neuvedomila som si jednu podstatnú vec. Pravdepodobne viacerí boli zvedaví a klikli na pokračovanie. A tým som ich obrala o čas. Ospravedlňujem sa im. Niekoľko minút po prvej reakcii som síce dopísala „dodatok“, ale už som tušila, že je to v prde.. . To by nebolo najhoršie. Vytriezvenie prišlo až dnes. Text, s ktorým som mala robotu tak na dve minúty, je čítanejší ako hociktoré moje vlastné. Pravda niekedy poriadne bolí. Na druhej strane som si na vlastnej koži vyskúšala, ako môžem mať úspech, aj keď som nič sama nevytvorila. (Viď hviezdy televíznych reality show). Už chápem Milana Lasicu, ktorý (podľa jednej z reakcií na môj počin) pri nedostatku invencie používa texty zo svojho emailu. Lenže ja nebudem ako Milan Lasica. (Dokonca momentálne nemôžem byť ani pani Lasicová).