Zásterka

Ráno som sa rozhodla, že sa pôjdem ostrihať. Robievam to tak. Žiadne objednávanie, žiadna „vlastná“ kaderníčka. Idem tam, kde je to najrýchlejšie a najlacnejšie. Chcela som si dať skrátiť vlasy, pretože sa mi na končekoch lámu. Mám ich husté, rovné a tvrdé. Dávam si trvalú, ale tú treba z času na čas ostrihať. (Najnovšie trendy vraj doporučujú žehlenie vlasov, takže sa teším, ako ušetrím a budem in.) Kaderníčka ma zobrala hneď prvú v poradí. Nemusela som ani čakať. Poslala ma pri umývacie boxy (Bože, zas to odporné pri). Takže, poslala ma k umývacím boxom a medzitým si pripravovala „inštrumenty“. Bola asi tridsaťročná, štíhla a na môj vkus trochu chladná. Žiadne „zhovorčivé slniečko“. Bolo mi jedno, aká je. Tešila som sa, ako mi bude umývať vlasy. To mám z celého strihania najradšej. Zakloním hlavu a ona mi teplou vodou oplachuje vlasy. Pripomína mi to moju mamu, ktorá mi umývala dlhé vlasy, keď som bola decko. Nakoniec ich vždy opláchla octovou vodou, aby sa leskli. Stále je to pre mňa intímny zážitok. Počas materskej, keď boli moje deti malé, pobyt u kaderníčky bol jedným z mojich najpríjemnejších okamihov. Keď máte doma tri deťúrence vo veku 1, 2 a 3 roky a neustále im umývate zadočky, periete plienky a manželovi ponožky, sú to chvíľky slastného relaxu. Vtedy som si vychutnávala pocit, že sa konečne niekto stará aj o mňa. Ten pocit dnes nie je až taký intenzívny, ale stále sa mi páči, keď mi niekto masíruje pokožku na hlave a šetrne oplachuje vlasy teplou vodou. Mňam. Robila to aj kaderníčka v pondelok. Predtým, než som zaklonila hlavu, som si všimla, že má oblečenú praktickú čiernu zásterku s veľkými aj malými vreckami a cvočkami. Mala v nich niekoľko druhov nožníc, rôzne sponky a gumičky. Zásterka bola z tenkej čiernej džínsoviny a kaderníčka vyzerala ako z nejakého zahraničného salónu.Počas umývania mojich vlasov sa jej prihovorila kolegyňa, ktorá dávala zákazníčke na hlavu alobal. Asi jej išla robiť melír. Ja som privrela oči a ich rozhovor som nechala miešať s vôňami a mojimi príjemnými pocitmi. - Máš peknú zásteru. Kúpila si ju v Taliansku? Kedy ste sa vrátili? – spýtala sa prvá.- Hm, - odpovedala moja. – Včera asi o desiatej. Bolo tam super. Ukazovali nám fantastické príčesky. Farebné aj také ruličky akoby urobené kulmou. Ale boli príšerne drahé. – - Veľmi je pekná, - prihovorila sa druhá, ktorá si rozkladala veci na svojom stole.Moja kaderníčka sa rozhovorila o svojom víkendovom pobyte. Evidentne mala radosť z dobrej kúpy zásterky a ďalších pomôcok. Ukazovala svojim kolegyniam, čo všetko si môže do nej uložiť. Ony len strihali a hmkali.- A nám si nekúpila? – spýtala sa zrazu prvá.- Vieš čo, úplne som na to zabudla. - zarazila sa moja.- Vidíš, vidíš. - dodala druhá. – Na nás si sa vykašľala. –Moja kaderníčka stíchla a ďalej mi umývala vlasy. Mala som pocit, že z novej zásterky už nemá takú radosť ako pred chvíľou.Ostrihala ma, vyfúkala a zaplatila som. Na strihanie som už takmer zabudla. Len na tú jej praktickú zásterku neviem zabudnúť doteraz.