Dávid Králik
Zbabelec
Bolo to pred pár rokmi. Prišiel som do triedy a jedna dievčinka plakala. Keď som začal pátrať, čo sa stalo, dozvedel som sa, že ju udrel Maťo. "A dôvod?" obrátil som sa smerom k nemu. "Provokovala."
Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Bolo to pred pár rokmi. Prišiel som do triedy a jedna dievčinka plakala. Keď som začal pátrať, čo sa stalo, dozvedel som sa, že ju udrel Maťo. "A dôvod?" obrátil som sa smerom k nemu. "Provokovala."
Dopozeral som prvý diel novej reality show a mlčky hľadel na obrazovku. Bolo to super, ale niečo mi tam vadilo...poznáte ten pocit, keď je navonok všetko v poriadku a predsa cítite, že niečo pôsobí rušivo? Tak presne tento pocit som mal pri sledovaní prvého dielu „deviatej A“. Kvalitné spracovanie, zaujímaví učitelia, úprimné (nie vždy pozitívne) odpovede žiakov. Ako som vravel, všetko super a predsa... čo, do čerta, mi tu prekáža? Moja žena medzičasom zaspala a tak si púšťam záznam znovu. Musím na to prísť.
Vážení a milí predavači, ktorí predávate ľuďom čosi, čo vôbec nepotrebujú. Rád by som vám povedal pár slov. Len tak, od srdca...
Vážený pán Čaplovič, prednedávnom ste sa nechali počuť, že sa nechcete postaviť pred verejnosť ako šašo a sľubovať učiteľom zvýšenie platov na úrovni 1,2- až 1,5-násobku priemerného platu. Aj keď je tu veľa pádnych argumentov, ktoré hrajú vo váš prospech, obávam sa, že po tomto vyhlásení ste sa v očiach mnohých učiteľov šašom stali. Myslím, že je len jedna cesta, ako sa postaviť pred učiteľov, oznámiť im, že zvýšenie platov zatiaľ nehrozí a nevyzerať pri tom ako šašo.
Šermiar má prísť na planš pripravený. To znamená kompletne oblečený, pričom má náhradnú zbraň(zbrane) a elektrickú šnúru(šnúry). V opačnom prípade dostane žltú kartu (to je ako výstraha, bez trestného zásahu). Pri každom ďalšom previnení je ocenený kartou červenou, čo už je trestný zásah (čiže normálny zásah)... Chalan z Iraku prišiel na planš napoly vyzlečený. Rozhodca mu dal "žltú" ako výstrahu. Obliekol sa, no nedal si spodnú vestičku, dokonca to ukázal aj rozhodcovi, ktorý mu teda dal "červenú" a pretekár z Iraku prehrával 1:0. Ospravedlnil sa, obliekol si spodnú vestu a prišiel k rozhodcovi na kontrolu zbraní. Prvá zbraň bola pokazená a tak dostal ďalšiu "červenú". Stav 2:0. Ani ďalší fleuret nefungoval. 3:0. A potom ešte dvakrát to isté. Napokon teda zápas skončil 5:0 (v kole sa šermuje do päť), pričom všetky zásahy boli dané ako trestné bez toho, aby zápas vôbec začal...Keď zápas skončil, myslím, že chalan z Iraku plakal...
Keď som bol dieťa, počul som kdesi, že ak dáme žabu na studenú panvicu (asi aj s vodou, to si nepamätám :), pričom zapneme sporák len jemne, aby sa panvica ohrievala postupne, žaba vraj nevyskočí a uvarí sa. Neviem, čo je na tom pravdy, ale už aj tá predstava znie dostatočne hrozivo.
Kým som ešte (m)učil malé deti, mnohí z vás mi písali, že zvládnuť malé deti je ľahké, ale nech si to skúsim s hordou puberťákov na stredných školách. Rád by som týmto prijal hodenú rukavicu.
Blankytné more, horúce slnko, nepredstaviteľný luxus, neviazaná zábava, komplikované zápletky, hádky a intrigy a hádam aj sex v priamom prenose... To všetko a ešte omnoho viac nás čaká v novej reality šou Hotel Paradise. Konečne riadna pecka!
Vopred by som sa rád ospravedlnil, že v diskusii k tomuto blogu nebudem reagovať. Nie, že by som nechcel, len skrátka nebudem môcť.
Keď som mal pätnásť, robil som strýkovi závozníka pri rozvážaní piva. Vstali sme okolo štvrtej, niečo zjedli, obliekli sa a vyrazili do pivovaru. Tam sme naložili a vyrazili. Môj strýko mal veľké svaly.
Beriem do rúk tubu s farbou a capkám z nej trochu na pravú stranu výkresu. Postupne beriem aj tuby s ďalšími farbami. Keď som s machuľou konečne spokojný, preložím papier na polovicu, čím sa strana s nacapkanou farbou pritisne k bielej ploche ľavej strany papiera. Celé to riadne pošúcham a potom opäť roztvorím..Nepríde vám niekedy hrozné, ako veľmi sa podobáme svojim rodičom? Keď má človek pätnásť a vidí nahotu (alebo ak chcete, chyby) svojich rodičov, vie, že on bude iný! Postupne, ako pribúdajú roky, odrazu zistí, že sa tak nejako samovoľne podobá svojim rodičom, čím ďalej, tým viac. Akoby ho niesla obrovská vlna smerom, po ktorom nijak veľmi netúži..
Bol som na garančke. Nič výnimočné. Jednoducho bežná kontrola a výmena oleja po najazdení x kilometrov. Dobre, priznávam, prišiel som podstatne neskôr, ako som mal podľa servisnej knižky. Vraj som si dal načas, hovoril servisný technik. „Sám neviem prečo, len skrátka nič nestíham. Koniec - koncov, veď sa nič nestalo, auto stále ide, či?“ ospravedlňoval som sa položartom. Ale jemu to vtipné nepripadalo.
"Dávid, veď ty si len obyčajný úradník," zahlásil Roman počas minuloročnej letnej školy a schuti sa na svojom vtipe zasmial. Až mi došlo zle, keď som si uvedomil, čo to vlastne povedal. Dnes som si však istý, že úradníkom nie som a nikdy ním ani nebudem.
Eugen je tichý a nevýrazný žiak. Nepreukazuje vysoký stupeň tvorivosti, samostatnosti či originality pri plnení každodenných úloh. Celkovo však pôsobí sympaticky a férovo.
0+4 = 4, alebo 0+1 000 000 = 1 000 000. Celkom ako som vravel. Na výsledku sa nič nezmení. Mal som priateľa. Nebol to obyčajný priateľ. Bol to najlepší priateľ.
Bol to taký normálny obed s Barunkinými rodičmi. Skrátka pohoda. Deti občas kvecnú na stôl a babina sa zamračí, ale nakoniec to dobre dopadne, veď to poznáte. Vlastne ani neviem, o čom sme to pri stole hovorili, len viem, že v jednej chvíli prišla reč na Janetku a jej snahy pomôcť Cigánom.
Počul som v rádiu, že ak by sa voľby konali teraz, vyhral by Smer s viac, ako 40%. Tá správa ma nijako zvlášť nepotešila, čo je logické. No našiel som v nej jedno pozitívum. Konečne šanca pre učiteľov.
Keby som bol „ficovolič“, nemal by som problém. Jednoducho by som spoliehal na „istotu“, šúchal si spokojne ruky a tešil sa na marcové voľby.
Vždy som o sebe tvrdil, že som nenáročný salámista, a tak som podobným veciam nevenoval pozornosť. Ale na staré kolená sa mi nejako menia chute. Jednoducho som zistil, že to, čo mi doteraz nestálo ani za povšimnutie, by ma mohlo potešiť.
Konečne sa niekto dokázal postaviť a pritlačiť túto nemožnú vládu k múru. A keby len vládu. Celú spoločnosť! Učitelia ju len tak pošteklili, lebo nemali také tromfy v rukách. Ale lekári, tí jej to natreli a riadne!