Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Keď som s deckami chodieval zo školy do mesta, rozdal som im vždy pred opustením budovy školy reflexné vesty. "Bezpečnosť na prvom mieste," hovorieval som a nezabudol dodať, že hneď na druhom je samozrejme zábava a dobrá nálada :) Po návrate mi decká vesty vrátili, lebo ich už nepotrebovali. To je logické, či?
"Otvorte si knihy a spravíme cvičenie číslo šestnásť na strane štyridsaťpäť," vravím a sotva dohovorím, ozve sa niekoľko žiakov: "Pán učiteľ, bude to na známky?"... Rodičia vravia, že problém je v učiteľoch, učitelia zase, že v rodičoch. Hm.
"Môžme už pred začiatkom nahlásiť striedanie náhradníka?" pýta sa ma, ako rozhodcu, štupeľ z družstva Šamorín "C". "To je divné, veď striedanie sa robí až vtedy, keď sa niekomu nedarí," vravím a Zoly, tak sa ten šušník volá, mávne rukou, vraj tomu by som nerozumel, že vraj ten, kto bude striedať, nie je náhradník, ale "normálny" člen tímu a ten, čo nastupuje na začiatku, tak ten práve je náhradník. "Tak tomu nerozumiem," vydýchol som a Zoly pokyvkal hlavou, akoby chcel povedať: "Veď som to vravel."...
"Chrapúň," napadlo mi ako prvé, keď som si pozrel video-rozhovor, ktorý s Vami spravila redaktorka denníka SME. Pozrel som si znovu a napadlo mi, že by som sa Vám mal za toho chrapúňa ospravedlniť a tiež Vás o niečo poprosiť.
Do električky sa nahrnula horda detí a s nimi pani učiteľka. Decká sú zvedavé a stále na niečo ukazujú cez okno. Občas, keď sú prihlučné, ich pani učiteľka osloví menom a spiklenecky na ne žmurkne.
"Nechaj to už tak," zakričal som na Viki rezignovane. Tá sa však tvárila, akoby ma nepočula a v nasledujúcom momente sa k môjmu nemalému údivu rozbehla plnou parou vpred.
„Dávid, si normálny? Takéto niečo napísať a adresovať to Bohu?“ vravím si, no než stihnem pridať ďalšie výčitky, jedným dychom sa obhajujem. „A nie je to jedno? Myslím tým, či to napíšem, alebo nie. Ako náhle sa tie myšlienky objavili v mojej hlave, Boh o nich vedel.“ Na túto odpoveď som nenašiel protiargument a tak píšem ďalej.
Novela zákona má prinútiť riaditeľov robiť to, čo nerobia, aj keď to robiť chcú, no nemôžu. A najhoršie na tom je to, že tak či tak nájdu spôsob, aby to robiť nemuseli, lebo nemôžu. Inými slovami, choroba pokračuje a prognóza indikuje zhoršenie.
Po včerajšom šoku z primitívneho prejavu nejakého hlupáka, je pohľad na skutočných víťazov, v skutku balzámom na dušu...napadá mi len jediné...ďakujem
Včera sme išli so ženou do kina a po ceste v aute počúvali rádio. Keď dal Šatan prvý gól, obaja sme v aute zvolali: "Góóól" a stisol som od radosti žene ruku a veľmi sme sa tešili. Žena hneď napísala deťom (našim :), ktoré sú momentálne na šermiarskom sústredení v Rakúsku SMS-ku. Kúpili sme si lístky do kina a chodili po obchodoch. Všade boli pustené televízie a rádiá. Každú chvíľu sme sa pristavili pri hlúčiku fanúšikov a sledovali, ako sa to vyvíja. Vychádzame z obchodu a nešťastný predavač so sluchátkami v ušiach hlási: "Česi vyrovnali.." "A budeme hrať v oslabení," počujem odniekiaľ. A potom zase, že: "Góóóól," "To je divné," vravím žene, "to vyzerá, akoby sme dali gól, ale veď sme hrali v oslabení." Okamžite zamierime k najbližšej kaviarni. Je to neuveriteľné, ale dali sme gól a tak žena vytiahne mobil a píše deťom, že vedieme 2:1. Viki jej v momente odpovedá smajlíkom.
SME-čko považujem odjakživa za najserióznejšie a najčítaniahodnejšie printové médium. Nevravím, že je dokonalé, lebo dokonalé nie je nič a nikto, ale ak by som šiel niekam vlakom a kupoval si na cestu noviny, bolo by to SME... A predsa, dnes mi tu čosi nehrá.
"Veve, prečo tak škriabeš," oborím sa na Verušku, keď ju pristihnem pri (škrabo)písaní domácej úlohy. "Ocko, to musím, aby si pani učiteľka nič nevšimla."
Situácia je skutočne zlá. Čo zlá, kritická! Konečne by s tým mal niekto niečo robiť a to čo najskôr. Čože, ja? Ja nie. Prečo práve ja? Nech to spravia oni!
"Poďte, prenesieme tento stôl," zahlásil a zdola uchopil drevenú časť školskej lavice. V nasledujúcej chvíli zvreskol a na jeho tvári sa objavil bolestivý výraz. Neschopný slova hľadel na prst, prepichnutý klincom. Nikto zo študentov sa ani nepohol.
„Päť krát šesť,“ zadávam príklad a žiaci dvíhajú kartičky s výsledkom, pričom vedia, že kto spraví chybu, vypadáva z hry a sadá si. „Všetci správne! Pokračujeme: Sedem krát osem,“ opäť zdvihli nad hlavu svoje výpočty. Tentokrát sa však objavili už aj chybné výsledky, a tak som niekoľkých žiakov posadil. Už-už som začal s ďalším zadaním, keď v tom...Majka z druhej lavice si sadla, len tak sama od seba. Na môj spýtavý pohľad potichu zareagovala: „Vy ste si to nevšimli, ale ja som tiež spravila chybu, takže som vypadla.“ „Aha...“
Je to príbeh, ktorý ukazuje žiakov, učiteľov a výučbu a tiež ukazuje, ako funguje slovenské školstvo. Je to príbeh, ktorý navždy zmení váš pohľad na školu.
Veď je to do neba volajúca nehoráznosť. Kedysi ctení a oslavovaní učitelia sa dnes nachádzajú v pomyslenom rebríčku vážnosti a úcty až celkom dole. Spoločnosť na nich pozerá skrz prsty a vy? Toto predsa nemôžete nechať len tak. Kedy už konečne prijmete nejaký rozumný zákon a vrátite učiteľom ich vážnosť, pán minister?!
„Ocko, vysvetlíš mi, prosím, nové učivo z matematiky? Nechcem dostať päťku.“ „Prečo by si mala dostať päťku z nového učiva?“ prekvapene pozerám na Vikušku.
Vážený pán minister, nedávno ste sa vyjadrili, že Vaše kontroverzné vyhlásenia nemajú učiteľov a žiakov vyľakať, ale vyprovokovať diskusiu. Tak nech sa páči...
Na gymnázia len s priemerom 1,5, radikálne zoškrtať počet vysokých škôl, odstrihnúť financie pre súkromné školy, pre gymnazistov zaviesť povinnú maturitu z matematiky, obmedziť počet študentov na lekárskych fakultách, zakúpiť „spornú“ Planétu... Začali ste pekne zostra, pán minister!
