Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Nie, nemyslím tým situáciu, ktorá nasledovala po mojom zatknutí, keď som nelegálne sťahoval a šíril filmy na internete. Vtedy sme si to vysvetlili a všetko dobre dopadlo. Teraz to bolo celkom o inom. Keď si pomyslím, ako málo stačilo a nesedel by som...škoda reči.
Vrátili sme sa z veľkého turnaja vo Francúzsku. Obvykle na turnajoch nechodievame po obchodoch, ale predsa len, bol to môj prvý výjazd podobného typu, tak som si chcel dopriať aspoň nejakú drobnosť. Vo výpredaji som si za pár drobných kúpil také super srandovné bermudy. Pestrofarebné a veselé.
Tí ľudia sa celkom zbláznili. V piatok mi už od rána vyvolávali, zastavovali ma na chodbe, písali mailíky... Vraj: "Pán učiteľ, toto nemyslíte vážne, také hrúbky! Nehanbíte sa?" A ja na to, že nie.
Internet je skvelá vec. Online už vybavíme takmer hocičo. Môžeme uzatvárať obchody, absolvovať konferencie, nakupovať, predávať, priateliť sa, pohnevať sa, hrať sa, učiť sa...
Šinul si to autom popri električkovej trati. Na semafore naskočila oranžová. Vyhodil rýchlosť a začal postupne spomaľovať. Zastal a znudene pozoroval okolie. Na zastávke postávali dve staršie dámy a jedna mladá, neveľmi sympatická, odfarbená blondína.
Do poslednej chvíle som veril. Bola to bláhová myšlienka, že by sa predsa len mohli ešte dohodnúť. Vláda padla...Čo len teraz budem robiť...
Nie je to tak dávno, čo som napísal, že by som odbory hnal svinským krokom, ak by som bol jedným z učiteľov. Dnes, po zistení nových okolností, by som sa rád odborom ospravedlnil.
Ministerstvo dopravy v snahe zachrániť kolabujúcu dopravu nakupuje nové autobusy. Elegantný vzhľad možno obdivovať v červenej, čiernej a tmavomodrej farbe (metalíza). Sedačky v koži poskytujú nebývalý komfort. Silný motor a vystužené plechy zas, rýchle a bezpečné cestovanie. Otázkou šoférov sa bude ministerstvo zaoberať neskôr.
Hovoria o mne, že som flegmoš. Salámista. Znesiem veľa, ale keď ma niekto oklame, potom sa nepoznám. Som nekompromisný a ten človek už u mňa nemá šancu!
Ako deti sme milovali sneh. Hlavne guľovačku. Keď napadol prvý sneh, celé vyučovanie sme boli ako ihlách. A potom zazvonilo.. vybehli sme von, postavili si bunkre, nachystali zásoby "munície" a páľ...
Je to celkom nepravdepodobné, ba dokonca úplne vylúčené, ale človek nikdy nevie a tak vám to poviem radšej teraz, aby na moje otáľanie nedoplatila raz moja rodina.
Pekáreň v Častej je známa široko – ďaleko. Kým som ešte býval vo Vištuku, nakupoval som v jednote chlieb iba z Častej. Vôňa, zlatistá farba, chrumkavý, len sa tak rozplýval na jazyku. Myslím, že je do budúcna naozaj dôležité, aby sme dokázali rozlišovať kvalitu učiteľov.
Vážení učitelia, prečítal som si príhovor pána ministra a rád by som pridal pár slov. Nie ako bývalý učiteľ... ale ako rodič...
Prečo si naši politici zakladajú blogy? Mám strašne sprostú povahu. Už od nepamäti. Nestačí mi poznať fakt, ale pýtam sa aj prečo. Po dlhom pátraní som konečne objavil možnú príčinu...Priatelia, ja si myslím, že v tom budú Atény.
Tieto úvahy asi nebudú medzi učiteľmi príliš populárne, ale veď netreba vždy len také tie lúbivé vysokokarmovky a koniec - koncov, ak aj somariny popíšem, stále to môže byť impulzom k novým úvahám a hľadaniu nových ciest a riešení.
Zase raz diskusia o knihách. Kašlite na knihy! Neustále omieľanie: "To nie ja, to oni," a potom znovu: "To nie ja, to oni"...Vaše reči mi znejú v ušiach ako bzučanie múch...
Vážený pán minister, tieto riadky píšem len preto, aby som Vás upokojil a uistil, že sa nedeje žiadna veľká neplecha, či dokonca galiba.
Dlho som rozmýšľal, čo konkrétne mne, ako učiteľovi vadí na Planéte vedomostí. Včera som na to prišiel. Stálo ma to veľké fyzické úsilie a na nohách mám riadnu svalovicu až doteraz, ale inak sa nedalo. Vadí mi na nej, že núti deti nakupovať hríby.
Spiker prechádza neveľkou sálou, odrazu sa zastaví, otrčí mikrofón k nejakému drobcovi a vybafne naňho: "Je niekedy v škole nuda?" "Nieeeee, nikdy," odpovie krpec pohotovo a spokojne sa usmieva. Otázku spiker položí hádam ešte desaťkrát, no odpoveď je vždy rovnaká: "Nie, nikdy."
Ako bývalý učiteľ sa nejako nedokážem zbaviť záujmu o dianie v našom školstve... Včera som si prečítal ďalší z rozhovorov, ktorý ste poskytli a musím sa priznať, trošku ste ma vystrašili...nerobte to už, prosím...
