Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
V čase, keď sa školy dočkali absolútneho úpadku a učiteľ je tým posledným hov***, so smiešnym platom, nulovým spoločenským uznaním a bonusom v podobe všetkých tých čoraz drzejších a nezvládnutejších spratkov... Tak v tejto situácii by sa skutočne len blázon rozhodol pre "kariéru" učiteľa.
Od septembra 2012 by som sa rád pustil do veľkého dobrodružstva. Chcel by som presvedčiť pár detí, ktoré sa zatiaľ moc nekamarátia s Lady Angličtinou, že jej priateľstvo stojí za to :) Hovorím o dobrodružnom kurze anglického jazyka pre tých najmenších :).
Milá dnešná mládež, kam to vlastne speješ? Vo štvrtok, naďaleko trojbusovej zastávky hore na Kramároch zastavili dve autá. Vyvalila sa z nich partia piatich dievčat. Nemali viac než šestnásť. Boli hlučné a riadne sa predvádzali.
"Vraj si dostal v škole poznámku," vravím svojmu zverencovi na šerme. "Áno, lebo som pomáhal spolužiakovi. "Lebo si pomáhal spolužiakovi?" zopakoval som neveriacky. "Áno a ešte som si ju aj sám musel napísať, a tak som si napísal: Pomáhal som spolužiakovi.“ A to ti pani učiteľka podpísala?" "Pani učiteľka si to prečítala a dopísala: „...preliezať zhora záchody.“
Bol to chlap v strednom veku, riadne zarastený, s polodlhými mierne sivými vlasmi. Už ich okolo neho prešlo najmenej tridsať. Študenti...asi vysokoškoláci. Niektorí ho ani neodzdravili..len sklopili zrak, alebo sa jednoducho pozerali iným smerom. Nebol to dobrý pocit. Ale našli sa aj takí, ktorí ho odzdravili a to bolo celkom fajn. Jeden z nich dokonca vytiahol dvojeurovku a vypýtal si časopis...Odrazu sa osmelil a vybral sa za skupinkou, ktorá ho práve míňala. Keď vstúpil sklenenými dverami, pocítil príjemné teplo... Miestnosť bola plná mladých ľudí...Začal spomínať, aké to bolo, kým..."Pane, tu nemáte čo hľadať!" oboril sa naňho vysoký štíhly muž. Všetky hlavy sa otočili smerom k dverám. Bezdomovec zneistel a vyšuchtal sa von. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal, no napokon sa osmelil a pokúsil sa znova vstúpiť. Mladý muž opäť zakročil, no tentokrát omnoho ráznejšie...
Milý študenti vysokých škôl, dovoľte mi, srdečne vás pozvať na jednu skvelú akciu v Trnave. Drsné prekvapenie, súboj s birokratickým mamutom, ale aj veľa srandy a zábavi, na ktoré do smrti nezabudnete vám ponúka, po čase zase raz sa stretnuvšie, DuDaDa (Duo Daniel Hevier a Dávid Králik :)
"Ja by som to takto neriešil. Jedna vec je estetika, ale ak tam dáš príliš okrasné písmo..." podišiel k baneru začal horlivo gestikulovať, pričom pokojne vysvetľoval: "Dominika, pozri sa sem. Štandarné písmo je na takýto typ oznamu omnoho vhodnejšie." "Nechceš si sadnúť za ten počítač ty? Ja sa na teba vôbec nenahnevám!" Jej zvýšený a zosilnený hlas prezrádzal, že by sa predsa len nahnevať mohla.
Vyšlo slnko. Bezdomovec v otrhaných šatách zbadal rýchlo sa blížiace auto a svoj vozík so starým železom pritisol ku krajnici. Siahol do vrecka a vytiahol za hrsť cigaretových špakov. Ukazováčikom pravej ruky sa začal prehrabovať „úlovkami“ za posledný týždeň. Napokon si jeden vybral, strčil medzi pery a trasúcou rukou zapálil. Práve vo chvíli, keď ho míňala skupina mladých ľudí, zhlboka potiahol a na chvíľu zadržal dych. Hľadel za nimi a hlavou mu prebehlo, že je všetko i tak márne, nech sa človek snaží sebe viac i tak nič nezmení.
Bol teplý májový podvečer. Keď šašo nesmelo vkročil do budovy nemocnice, vrátnik, driemajúci za obrazovkou čiernobieleho televízora sa prebral a rozpačito zažmurkal. „Čo by ste rád, mladý pánko?“ „Ja tu pracujem,“ odvetil šašo nevinne a vrátnik mu pokynul, aby pokračoval. Cestou k výťahu sa šašo potkol a takmer rozbil tých pár pív, ktoré niesol na oddelenie detskej ortopédie.
Zvoní budík. Vstávam. Hnevám sa a ani sám neviem, prečo. Na hlave mám hniezdo a v očiach škarpiny. Takmer stúpim do Beňovho h****a.
V prítmí izby vládlo mŕtvolné ticho. Vzduch bol ťažký a suchý. Nik sa ani nepohol. Napokon sa jeden z chlapcov odhodlal. Hlad bol priveľký, no i tak už po prvom hryze oľutoval. Medzi zubami mu totiž uviazol necht a on zistil, že sa zahryzol do ľudského prstu..
A čo dáva význam chlebu? Čo peru? Hudbe? Kvetom a stromom? Dlani? Topánkam? Vode? Hore papierov, stojacich na stoloch i okolo nich?
"Dajko, to čo tu ráno tak buchlo?" spýtala sa ma Barunka. "To bola trúbka z vysávača." odpovedám nevinne :) "A to čo si robil ráno o pol piatej ráno s vysávačom?" začala vyzvedať. "S vysávačom nič, len som potreboval rebrík." odpovedal som opäť s anjelskym výrazom v tvári :) "Rebrík?!?"
...som profesorom...som pichliačovou rybou...som cirkusovým klaunom...som maturantom... som šibnutým Mikulášom...som dievčatkom...som zajom a či mačkou...som mužom mnohých tvárí...
Je krátko po piatej a v rannom svitaní sa okolo ohniska krčia schúlené detské telíčka. Spopod deky vidno len veľké oči a ufúľané tmavé detské tváričky.
Veve písala v škole trištvrteročnú písomnú prácu z matematiky..."Ocko, v tej matike budem mať jednu chybu, ale to ostatné som vyrátala určite správne!" dušovala sa Veruška.
Hneď, ako sme sa dostali dnu, žmurli sme spiklenecky na seba a zamierili si to na najbližšie toalety. Sotva sa za nami zatvorili dvere, bleskovom som si strhol tričko a rozopol gate. Vlastne sme to spravili obaja temer súčasne. Času bolo žalostne málo...
"Ahoj Dávid, to som ja, Viera. Chalani dnes popoludní riešili tú power pointovskú prezentáciu k dobrovoľníctvu. Chceli tam dať nejaké videá, ktoré našli na internete, ale vraj to nejde," hlásila mi v telefóne Leoškova mamina. "To neexistuje!" zvolal som "Ako to myslíš, že to nejde?!? To musí ísť!"
"Poslal som vám do mailu link na školu hrou. Kto bude mať hotové cvičenia z učebnice, môže si to otvoriť a precvičiť si vybrané slová," oznámil som predvčerom na slovenčine a nechal decká v kľude pracovať.
