Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
"Dávid a môžeme si pri preberaní vysvedčení požičať rebrík?" spýtal sa ktosi a ja som pokrútil hlavou. "Tak aspoň...postaviť sa na stoličku...prosím." Aj to som zamietol so zdôvodnením, že by sa im mohlo niečo stať, a teda by takýto počin bol v rozpore s pravidlami BOZP. "Metla," zvolal niekto a niekoľkí žiaci okamžite vyrazili do miestnosti v strede chodby, kde sú uložené pracovné pomôcky na upratovanie.
Učiteľ sa zhlboka nadýchol. Premeral si triedu a potom sa rozkričal: "Som nahnevaný!" A žiaci? Tí iba potichu sedeli... No nie dlho... Vlastne iba celkom krátko.
Dlhé roky som bojoval proti rasizmu. Myslím, že už viac proti nemu bojovať nebudem, pochopil som totiž, že...
"Kto stojí u dverí, hlavu si uderí." Alebo čosi také podobné hovorievali naši učitelia, keď som ešte chodil na základnú školu. Už to bolo dávno, ale v hlave táto skvostná myšlienka pretrvala až doposiaľ a tak...
Teda prirodzene, že nie hneď. Najskôr sme si opakovali, až sa nám z kečky parilo a až potom prišlo na rad overovanie vedomostí. Čo to? Ako sme si opakovali? Predsa v daždi.
"David, bude dnes palace cinemas (čítaj palace cinemas :o)?" "Jasné, prečo?" odpovedal som bezstarostne. "A pridáš sa k nám, k našej skupine?" "Ja?" preľakol som sa. "Jasné, ty budeš mother, ok?" A tak som teda povedal, že "ok" a bol som "mother"...
Túto tému som nemal odjakživa rád. Učiť sa o prihlúplych rastlinkách a ich "čachroch" s kyslíkom a oxidom uhličitým. Koho by už len toto mohlo baviť? Moc som sa na dnes netešil. Ja totiž nerád učím témy, ktoré ma nebavia.
"Kde má zas Džordžo tú ruku?" pýtam sa nešťastne. "Veď ho musím dať dokopy, aby v pondelok učil!"
No nebola to vatra zvrchovanosti... Bola to vatra, smerujúca k záchrane sveta.
Až dodnes som celkom presne nechápal, prečo by malo nejaké "podtrhlé" naháňanie sa za futbalovou loptou prinášať víťazom tak nehorázne zisky. O koľko podstatnejšie je, ak lekár dokáže uzdraviť chorého, či učiteľ naučiť svojich žiakov. No dnes musím priznať, že v istých prípadoch, je primeraná odmena za nadľudské výkony športovcov, správna.
"Rišo, to si zvládol perfektne, máš u mňa pivo!" malý Riško sa neveriacky usmial. "A to vážne, pán učiteľ?" "Jasné, ale až keď budeš mať osemnásť," odpovedal som so smiechom.
vravia mi kamaráti a hneď aj dodávajú: „Melódia bez nápadu, príliš jednoduchá, slová zas miestami zbytočne zložité.“ „Možno,“ odvrknem „ale
"...ja som bol v Tunise..." "...a ja v Paríži..." "...a ja som precestoval celý svet..." ..."a ja som zas bol..." ...v triede to vrie, každý z tých malých šušňov považuje svoje cestovateľské úspechy za najbombastickejšie a tak sa snaží prekričať ostatných...
Vlastne dvoch. A prišiel som na to počas dnešnej matematiky :o)
„Dávid, prečo máš také škaredé uši?“ pýta sa ma Terka z mojej triedy...na moment sa zarazim a hľadám vhodnú odpoveď...
