Na november 1989 si pamätám len hmlisto, predsa len som mal vtedy iba sedem rokov a moje detské oči a myseľ to vnímali veľmi povrchne. Ale pamätám si komentáre v televízii, ktoré opakovali slovo „zmena“. Áno, všetci sa tešili na zmenu, panovalo všeobecné presvedčenie, že to bude zmena k lepšiemu. V roku 1991, keď sa následne rozpadol celý sovietsky blok, bolo slovo „zmena“ všadeprítomné a nieslo sa na vlne pozitívnych emócií a bezbrehého entuziazmu. A aj napriek pôrodným bolestiam slobody a demokracie v podobe Mečiarovej vlády bolo všeobecné nadšenie z nadobudnutej slobody prítomné takmer všade. A áno, bez pochýb sa vtedy svet navždy zmenil – pre nás, čo žili vo východnom bloku, rozhodne k lepšiemu.
Na september 2001 si už spomínam celkom jasne. Bol to utorok a práve sa nám mal začať nový školský rok. Sedeli sme u kamoša doma a blicovali s partiou kamarátov a fľašou vína. V obývačke bol zapnutý televízor a zrazu niekto zvolal: „Ty vole, prepni rýchlo na CNN, niečo sa stalo“… Zvyšok je už história, ktorú dnes všetci poznáme. Vo večerných správach potom moderátor predniesol vetu: „Svet už nikdy nebude ako predtým.“ A mal pravdu – ľudia, ktorí sa narodili neskôr, už nikdy nezažijú leteckú dopravu takú, aká bola predtým. Už nikdy nezažijú svet bez všadeprítomných kamier, detektorov kovov, policajtov so samopalmi vo svetových metropolách a nekonečných bezpečnostných kontrol. Zmenila sa celosvetová bezpečnostná a následne aj politická situácia.
To všetko išlo ruka v ruke s explóziou nových technológií – najprv to boli mobilné telefóny, ktoré spôsobili revolúciu v komunikácii a o inom sa ľudia ani nerozprávali. Veľmi rýchlo sa „mobil“ stal stredobodom pozornosti aj módy.
V tesnom závese za mobilmi nám životy nezvratne zmenil internet. Zo začiatku to bola len taká veľmi špecifická „niche“ záležitosť, neexistovali sociálne siete v podobe, ako ich poznáme dnes. Jednou z prvých lastovičiek bol program IRC a neskôr ICQ, ktorý umožňoval ľuďom chatovať cez internet – bol to boom prvých digitálnych komunít a áno, zmenil nám svet aj životy. Odrazu sme mali na dosah ruky nástroje ako Wikipédia a nemuseli sme sa potiť v knižniciach. Vo virtuálnom priestore sa nám otvoril celý svet a informácie boli na dosah ruky – bohužiaľ aj tie nepravdivé. Začali sa šíriť prvé konšpirácie a dezinformácie a svet sa opäť zmenil. Potom to už išlo ako na klzáku – v roku 2004 prišiel Facebook, v roku 2005 YouTube a špirála nových digitálnych technológií odvtedy len naberá na obrátkach a akceleruje.
Menších epizód nasledovali desiatky a náš svet sa menil a menil – aj k lepšiemu, aj k horšiemu. Amerika si zvolila prvého prezidenta afroamerického pôvodu, začali sa riešiť práva LGBTI komunity, do popredia sa dostáva téma globálneho otepľovania.
Na rok 2008 si tiež pamätám veľmi dobre. Globálna ekonomická kríza, ktorú spustil kolaps realitného trhu v Amerike, zasiahla celý svet ako hurikán. Banky krachovali, ľudia prichádzali o celoživotné úspory, podniky prepúšťali, chaos a panika sa zdali byť všadeprítomné. A svet sa opäť zmenil. Dnes už neexistujú pôžičky s takmer nulovými úrokmi či vydávanie kreditných kariet na počkanie, ako by to boli lízatká. A jedným z nepriamych dôsledkov bol aj vznik Bitcoinu v roku 2009 a nástup kryptomien, ktoré sú tu s nami dodnes a menia finančné trhy na celom svete.
V roku 2011 vypukla Arabská jar a Blízky východ sa definitívne zmenil – ale dôsledky tejto revolúcie zmenili následne celý svet a jeho bezpečnostnú situáciu. Padali vlády a diktatúry za nadšeného potlesku západných krajín bez štipky vedomia, aké budú dôsledky. Tie boli pre krajiny ako Líbya, Sýria či Sudán absolútne katastrofálne a následne spustili utečeneckú krízu, ktorá navždy a zrejme nezvratne zmenila celú Európu.
Na pandémiu COVID-19 už si asi spomenie väčšina z nás. Paradigma nevídaných rozmerov, ktorá zasiahla celý svet od východu na západ a od severu na juh. Táto pandémia zmenila náš svet ako máloktorá udalosť predtým. Zrútila sa všeobecná dôvera v inštitúcie, rozpadli sa roky zaužívané pravidlá – či už písané alebo nepísané. Odrazu nikto nikomu nič neverí, svet sa rozpoltil až roztrieštil na tlupy a kmene, ktoré vedú brutálne vojny vo virtuálnom priestore, ktorý sa už totálne vymkol spod kontroly.
A potom prišiel február 2022 a s ním ruská invázia na Ukrajinu – návrat vojny do Európy, o ktorej sme si všetci mysleli, že ju už nikdy nezažijeme (aj keď sa tá vojna vlastne začala už anexiou Krymu v roku 2014). A svet, nielen Európa, sa opäť zmenil.
No a do toho všetkého sme vypustili ďalšieho džina z fľaše v podobe umelej inteligencie, ktorá zasiahla do digitálneho sveta ako neriadená termonukleárna bomba. A náš svet sa mení, doslova každý deň – nám pred očami. Mení sa rýchlejšie, než sme schopní to pobrať a spracovať. Zmeny akcelerujú každým rokom, každým týždňom, doslova každým dňom.
Občas k lepšiemu – ale vo všeobecnosti sa bojím, že viac k horšiemu.
