Dominika Dongova
(z)mysel
...asi každý z nás už zažil ten pocit...keď si myslel, že šťastnejší už byť nemôže, a popritom si nevšimol drobný vánok v pozadí, ktorý v okamihu nepozornosti zmietol všetky karty zo stola v priebehu sekundy...
Darujem ti krídla, a jediné čo si želám, vidieť ťa lietať. #domideeblog Zoznam autorových rubrík: pre teba, lebo láska, english poems

...asi každý z nás už zažil ten pocit...keď si myslel, že šťastnejší už byť nemôže, a popritom si nevšimol drobný vánok v pozadí, ktorý v okamihu nepozornosti zmietol všetky karty zo stola v priebehu sekundy...

Keď som tú malú dušu stretla, nehovorila nič, iba hľadela. Taká zvedavá a nadšená, že si nevšimla, že nohy mala celé od blata. Po pravde na čo by aj. Bola tak drobná a nevinná. Napriek tomu odvážna čeliť tomuto svetu.

Bolelo to, a zároveň voňalo ľahkosťou škorice...bola taká omamná ako rosa. Nie tá ranná, ale polnočná, tá ktorá prekáža odovzdaniu sa tráve a iným slastiam života.

Chcela by som byť bábkou...takou, ktorú vezmeš, položíš do postele, pobozkáš na dobrú noc a pošleš do krajiny snov... Ona by bola odvážna, nebála by sa nástrah, lebo by vedela, že čokoľvek sa jej stane v tom krutom svete, že ktokoľvek jej tam ublíži zmizne z jej sveta, hneď ako sa premiestni do inej snovej krajiny...

Chladný, jemný, príliš silný, vlhký a zas ten istý pocit. Zovretie žalúdka o niečo menším kovovým zverákom. Tento nebol z povinnosti, skôr zo súcitu.

Piesok, betón, štrk, koberec či voda. Prichádzaš, odchádzaš, vraciaš sa a zanechávaš za sebou tú malú odtlačku.

Veľké množstvo ľudí, tá istá hra. Tentokrát bez pravidiel. Jedinou podmienkou je byť človek z mäsa a kostí. Vek zúčastnených nehrá žiadnu rolu.