Dominika Dongova
na druhej strane
Stála som na okraji priepasti, nie nechcela som skočiť, ale ani ostať stáť na mieste. Chcela som okúsiť ten pocit aké to je teraz a aké potom...
Darujem ti krídla, a jediné čo si želám, vidieť ťa lietať. #domideeblog Zoznam autorových rubrík: pre teba, lebo láska, english poems

Stála som na okraji priepasti, nie nechcela som skočiť, ale ani ostať stáť na mieste. Chcela som okúsiť ten pocit aké to je teraz a aké potom...
![[Ice cream - I scream - aj skrím]](https://image.smedata.sk/image/w972-h648/1ee3630d-e962-6f78-afa5-2fdcd01432f8.jpg)
Bol to ten deň – včerajškom by som ho nazvala... kráčali sme spolu po Notting Hill(e). Bol tam a ja vedľa neho, dve rovnaké duše, pritom tak vzdialené. Chcel si cestu skrátiť tou červenou dvojposchodovou vecou. Povedala som, že sa rada prechádzam...

Milá Nora... čo sa to s tebou stalo? Tie sklopené oči, ten úsmev skrytý pod zemou a obrastený machom. Pamätáš si ma? Bola som tu, keď si sa smiala, keď si si dokázala bez výčitiek vychutnať obrovskou lyžicou nutellu z toho druhého obchodu na rohu. Stála som pri tebe aj vtedy, keď ti neprekážalo dať si „duplu" tvojich obľúbených bryndzových halušiek...

....sedela na kraji jej postele a predtým, ako zhasla svetlo položila jej jednoduchú otázku: "Čím chceš byť keď vyrastieš?" "Chcem byť taká istá múdra a pekná, ako naša pani učiteľka." V tom momente sa z druhej strany miestnosti ozvalo: "Ale ty si hlúpa! Ja keď vyrastiem chcem mať veľký kamión a v ňom všetky zvieratá, ako náš sused čo odišiel do cirkusu."

Mala som rada tie rána keď som si pri ovsených vločkách vychutnávala pohľad na ľudí z rôzneho kraja. Jeden stôl, 8 rôznych národností. Ja, pán Škótsko, pán Poľsko, pán Anglicko, pán Nemecko, pani Filipíny, slečna Lotyšsko, pán niečo blízko Lotyšska (stále zabúdam, že odkiaľ presne)....až......Odbilo 9.30am a cítila som sa ako by niekto v pozadí poznamenal: "o 3 štart - začíname".

Zvykol nosiť dlhý tmavý kabát, prešívaný na dva krát. Červenej farby, aby ste ho náhodou nedajbože neprehliadli. A keby aj, vrecká mal plné argumentov. Prečo to a prečo hento, a keby ten nie, tak zas tento.

Všetko vypadalo na prvý pohľad dokonalo. Fenomenálny účes, tvár, neskutočne drahé šperky, makeup ktorý nemožno prehliadnuť, žiarivé zuby, a lesk - veľa lesku. Stála s obrovským úsmevom. Bola niečo viac než dokonalá....nedalo sa to opísať len jedným slovom.

Nachvíľu som sa zastavila, že si ich teda obzriem. Sú dokonalí. Tá perfektne hladká tvár bez jedinej vrásky, lesklé vlasy, dokonalá postava a špičkové oblečenie. Elegancia všade kam sa len pozrieš....

...mávate ten pocit keď vám všetko prerastá cez hlavu? A vy sa cítite ako malý umelý zmätený kvetináč, cez ktorý sa silou mocou pokúšajú dostať korene čo najrýchlejšie von?....ale vy ste príliš malý na to aby ste udržali všetko v sebe a preto potrebujete presadiť a doplniť sa novou čerstvou hlinou a ovlažiť dúškom vody.

..chudoba, bieda, hlad, choroby, smrť....alebo šťastie, úsmev, radosť, rozmanitosť a spokojnosť? ´Predtým, ako som prvýkrát uzrela tú nádhernú krajinu, myslela som si, že nikto sa nemá horšie, ako ľudia na tomto obrovskom "tmavom" kontinente...´

...občas rada trieskam dverami, odchádzam bez rozlúčky, hnevám sa, kričím, chcem utiecť niekam ďaleko, sťažujem sa, mračím sa, urážam sa a dokážem mlčky fungovať a neprehovoriť s niekým kto ma nahneval pekne dlhý čas...

Boli dve, každá začala so svojím príbehom....Zmenili si mená, pre pocit bezpečia. Jedna tá napravo bola Lem, druhá Ols. Podobali sa. Lem - tá smelšia sa rozhodla prehovoriť ako prvá o všetkom čo zažila na pobyte zem...

...a áno občas mám takú potrebu utiecť k slnku a objať ho. Tak pevne a zároveň s krehkosťou levice. Chcela by som byť v jeho teplom objatí, avšak predtým by som si dala pohár chladnej vody s citrónom a s 10timi kockami ľadu...

Nová spoločnosť, noví ľudia, ženy, muži...a jeden veľký stále sa opakujúci problém... Úsmev, pohľad, premeranie človeka od hlavy po päty a nakoniec jeden názor v mojej, tvojej, jeho a jej hlave...

Pred dvoma dňami som spravila, taký menší prieskum počas mojej prechádzky okolo pobrežia...Rozhodla som sa usmievať na úplne cudzích okoloidúcich ľudí a zároveň zistiť koľko ľudí úsmev opätuje a samozrejme ma zaujímali aj konkrétne reakcie....

Som tu, šťastná, zdravá, plná energie a očakávania čo mi moja pozícia s príjemným názvom: "chambermaid" prinesie. Ako prvú vec mi priniesla rovnošatuu, z ktorej som sa nesmierne tešila ;)....a poviem vám občas keď ráno vstanem hrám sa na to, že som popoluška (chvalabohu bez zlých sestier a macochy).

Spravili ste niekedy niečo fakt, že šialené bez toho aby ste uvažovali čo keď a čo ak? ...ja áno. Pred pár dňami som si povedala, že sa jednoducho zbalím a pôjdem na nejaké pekné miesto kde si nájdem prácu a zároveň spoznám novú krajinu. Kamarát mi poradil, jeden ostrov. Povedala som si prečo nie, a kúpila si letenky.

...prechádzala som sa po prístave a rozmýšľala čo všetko musím urobiť, čo chcem zmeniť, ako by mali moje nasledujúce dni vyzerať, kedy sa už konečne ozve a vlastne som zabudla pri tom všetkom čo som naozaj chcela..

Bez štipky súcitu a predsa s obrovským zľutovaním. Číhala na rohu. Uši v pozore, viečka na svojom mieste. Videla ich, ani nachvíľu nezaváhala. Dnes si splní svoju povinnosť...

Spomínate si na to, keď ste ako malý človek utekali zo zvedavosti k prvej mláke a tak veľmi ste si chceli v nej zmáčať nové tenisky? Nevedeli ste prečo... jednoducho len tak zo srandy...